Prejsť na obsah
Verejnosť

Mali by sme sa poučiť z úspešných zahraničných projektov, tvrdí tím architektov.
Obaja pôsobia ako výskumní pracovníci ekologickej a experimentálnej architektúry. Oboch lákajú smart city a svoju ľudskú energiu vkladajú predovšetkým do tej solárnej. Architekti Ján Legény a Peter Morgenstein.

Inteligentné mesto - pre Slovensko už hmatateľná realita, alebo zatiaľ vzdialená budúcnosť?
Peter Morgenstein: Zatiaľ skôr tá vzdialená budúcnosť. Keď smart cities budú naokolo, budú aj u nás. K nám sa dostane všetko, i keď mierne oneskorene (smiech). Má to však jednu výhodu. Môžeme sa učiť z chýb iných, lebo skutočne ide o veľké investície. To však neznamená, že máme čakať so založenými rukami. Chcelo by to aspoň výhľadovo vytvárať koncepty na úrovni miest či mestských štvrtí.

Smart city bol u nás až donedávna neznámy pojem. Dnes sa ozýva čoraz hlasnejšie. Nejde len o ľúbivé proklamácie?
Ján Legény: Na Slovensku sa celá problematika určite nachádza v papierovej rovine. Treba jasne povedať, že koncept smart city zahŕňa veľké množstvo rôznych aspektov, ktoré mesto musí adresne riešiť. To sa často z nejakého dôvodu upriami na vybratý zlomok problematiky, a vyhlási sa za smart. V konečnom dôsledku môže byť toto počínanie škodlivé. Smart city si vyžaduje dlhodobé nastavenie cieľov a multidisciplinárny prístup.

Prečo?
J. L.: Uvedieme príklad. Dotácie na fotovoltiku mali za následok zastavovanie zelených lúk. Bežný okoloidúci takéto solárne elektrárne často vníma ako niečo zbytočné a nezmyselné, je to zaprášené, nefunguje to, zaberá voľné plochy... Nesystematickosť a nedostatočná komunikácia tak vyvoláva skôr negatívny efekt. Nemalo by ísť len o deklarovanie vynaložených prostriedkov.
P. M.: Ako sme už spomínali, smart cities ukrývajú v sebe množstvo systémových kontinuálnych krokov. U nás je nebezpečné to, že ak by sa určitá stratégia nastolila, v dôsledku politických zmien sa otočí celkom opačne. Smart city vznikne iba dlhodobým uplatňovaním danej stratégie a jej rozvíjaním. Nie je schodné každé volebné obdobie rozbiehať nové smart mesto.

Viaceré slovenské mestá si dávajú do programu smart city. Oprávnene?
P. M.: Dosiahnuť status smart city si vyžaduje určitý čas. Pokiaľ sa mesto vo svojom programe zaviaže, že sa chce stať smart mestom a definuje strategické opatrenia, je, samozrejme, dobré, aby o tom vedeli aj jeho obyvatelia a túto myšlienku podporovali. To môže pomôcť aj momentálnemu politickému nastaveniu, aby pretrvalo dlhodobo. Treba dodať, že mestá ako Poprad alebo Trenčín sú svojou veľkosťou optimálne na realizáciu takýchto projektov.
J. L.: Všetko je o ľuďoch - celý proces sa začína u radového spotrebiteľa a jeho každodenného správania sa, počínajúc hoci separovaním odpadu a končiac záujmom o veci verejné. Nasleduje samospráva, ktorá má zabezpečovať a zlepšovať životné podmienky svojich občanov. Nakoniec, legislatíva na úrovni štátu má rozvoj inteligentných konceptov podporovať. V tomto máme ešte medzery.
Horizonty politikov sa pohybujú v rozmedzí štyroch rokov. Inteligentné mestá sú však behom na dlhé trate.
P. M.: Presne, pominuteľní politici chcú, aby výsledky boli viditeľné ihneď. Chce to osvietených politikov.

Ako je na tom metropola Slovenska?
J. L.: Bratislava je svojím spôsobom ťažkopádna. Magistrát je komplikovaný aparát. I keď jedno malé oddelenie pracuje na koncepte Smart Twins Bratislava a Viedeň, mesto svojich zamestnancov v rozvoji týmto smerom zatiaľ veľmi nepodporuje. Napriek mnohým možnostiam a vďaka viacerým projektom EÚ chýba správne komplexné nastavenie magistrátu.
P. M.: Absentuje vôľa po vnútornej efektívnosti - základom smart city je bezpodmienečne jeho smart spravovanie. Hlavné mesto je príliš veľké sústo aj politicky, aby sa výrazne pohlo smerom k celoplošným inová ciám. Akčný potenciál vnímame skôr na úrovni jednotlivých mestských štvrtí.
Môžeme uvažovať v rovine vízií, keď Bratislava nezvláda základné problémy?
J. L.: Efektívne odhaľovanie a odstraňovanie problémov, napríklad výtlkov, je práve jedným z cieľov smart mesta. Úlohou smart samosprávy je viesť dialóg s obyvateľmi a tiež ich vzdelávanie. Dnes to môže byť pomerne jednoduché vďaka bežne rozšírenému rozhraniu smart telefónov.

Ako by to vyzeralo v praxi?
P. M.: Každý má mobil. Reálne by to fungovalo tak, že občan ako ,,nezávislý aktívny senzor systému" označí výtlk, aby ho opravili. Mesto v krátkom čase zareaguje opravou, čo pochopiteľne vytvorí pozitívny dojem u ľudí a motivuje ich. Pochopili by, že toto a o tomto je smart city. Inteligentná lavička, na ktorej dobijete telefón a dozviete sa nejaké zaujímavé informácie je síce skvelá inovácia, ale ak je umiestnená bez rozmyslu a vysvetlenia kontextu, nebude občanovi slúžiť. Ako to býva zvykom, bez starostlivosti a údržby prestane fungovať, potom ju niekto poškodí a človek získa dojem, že ak je toto smart city, tak ho nepotrebujeme.
Jedným z kritérií inteligentného mesta sú inteligentní ľudia. Spĺňa ho hlavné mesto?
J. L.: Na konci má byť presne ten človek. Inteligentný musí byť občan s nadobudnutými občianskymi cnosťami, inteligentný musí byť úradník rešpektujúci zákony. Veľkú rolu zohráva samospráva. Musí si uvedomiť, že obyvateľov treba vzdelávať a v dialógu s nimi vytvárať prostredie, ktoré chcú.

A oni to skutočne chcú?
P. M.: Chcú prispievať ku kvalite života vo svojom meste - veď to je ich ,,domov" - a mesto musí mať vytvorené kapacity a mechanizmy, ktorými dokáže tieto snahy koordinovať a podporovať. Najväčšou motiváciou pre budúcu angažovanosť obyvateľov predsa je, keď sa spoločným úsilím podarí zveľadiť mestský priestor, keď je vidno dobrý výsledok. Tieto ,,povinnosti" si však vyžadujú dobrý projektový manažment.

Predstavitelia miest sa však sťažujú na jeho absenciu.
J. L.: Potenciál existuje. Univerzity spolupracujú so zahraničím, zúčastňujú sa konferencií. Opäť, je to najmä o peniazoch. Je potrebné vytvoriť spoluprácu s architektmi, podnikateľmi aj nadnárodnými firmami, ktoré už majú so smart projektmi skúsenosti.
P. M.: Myslím si však, že v tomto ohľade je veľmi podstatným faktorom inovatívnosť pri hľadaní riešení. Štandardným prístupom je v slovenskom prostredí skôr odmietať zmeny a hľadať dôvody, prečo sa niečo nedá než spôsoby, akými je možné spoločným úsilím cieľ dosiahnuť. Toto musíme prekonať.


Veď práve. Nie všetci sú ochotní prijímať zmeny, ktoré sú pre nich v konečnom dôsledku pozitívne.
P. M.: Je zrejmé, že efektívna a ekologická doprava je jedným zo základných pilierov inteligentného mesta. Možno si spomeniete, ako sme počas týždňa mobility v roku 2012 mohli sledovať kolaps individuálnej dopravy pri pokusnom vyhradení jedného jazdného pruhu cez bratislavský Most SNP pre MHD. Vtedajšia veľká vlna odporu možno pramenila z principiálneho nepochopenia.
J. L.: V začarovanom kruhu máme preplnené cesty, lebo MHD dostatočne nefunguje a nedokáže garantovať lepšiu prejazdnosť a komfort cestovania. Z tohto kruhu sa nevymaníme, kým vodiči nebudú motivovaní. Ale práve o tom je preferencia verejnej dopravy. Za predpokladu dostatočného zabezpečenia kapacít by napríklad vybudovanie zmysluplných záchytných parkovísk prinieslo výsledok redukcie áut v centre po niekoľkých mesiacoch ,,privykania si".

Čo by ste poradili samosprávam, ktoré majú ambíciu stať sa smart mestami?
P. M.: V princípe sa tieto mestá uberajú spoločným smerom, teda musia prekonávať podobné problémy. Mali by sa poučiť zo zahraničných úspešne napredujúcich projektov a aktívne si medzi sebou vymieňať skúsenosti. Posilniť svoju snahu vyjednaním podpory od štátu a obrátiť sa na partnerov, ktorí, nezaťažení politickým prostredím, dokážu pristúpiť inovatívne k riešeniu problémov a otvoriť potrebný dialóg s verejnosťou. Ideálne v tomto smere sú univerzity v kombinácii s firmami. V konečnom dôsledku je potrebné vnímať prínos pre občana a kvalitu života v smart city, ktorá z ekonomického hľadiska vôbec nie je zanedbateľná.

Kto je Peter Morgenstein
Pracuje ako výskumný pracovník v Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry STU. Súčasne pôsobí aj na Donau-Universität v rakúskom Kremse. Svoj výskum zameriava na využívanie slnečného žiarenia v dimenzii mesta, energetickej kooperácii urbánnych štruktúr, koncept smart city, ale aj na témy stavebného kultúrneho dedičstva. Má skúsenosti s prácou na Útvare hlavnej architektky Bratislavy, ako aj z viacerých medzinárodných projektov.
Kto je Ján Legény
Pôsobí ako výskumný pracovník na Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry STU so zameraním na udržateľnú architektúru a solárny urbanizmus. Venuje sa komplexnému skúmaniu mesta z hľadiska udržateľnosti, ekológie, histórie, demokracie, urbánnej slušnosti či využívaniu nových metód navrhovania mestských štruktúr. Popri vede a výskume sa zaoberá pedagogickou činnosťou a aktívne pôsobí aj v praxi. Je spoluzakladateľom architektonického ateliéru TRESarchitects. Pôsobil na Útvare hlavnej architektky mesta Bratislava.
Ján Legény a Peter Morgenstein sú autormi monografie Solárna stratégia udržateľného mesta (2015).