Prejsť na obsah
Verejnosť

Eurofondy mohli našu vedu dostať na európsku úroveň
Pre krajinu je vedecký výskum na univerzitách dôležitý. Priťahuje talenty, zvyšuje inovačný potenciál a budúce zdroje štátneho rozpočtu. Veľa sa v slovenskom výskume zlepšilo, no v medzinárodnej konkurencii to stále nestačí.
Je to už dvadsať rokov. Nastúpil som do funkcie prodekana pre vedu a výskum na jednej z najväčších slovenských fakúlt. Bolo to v období, keď fakulty boli právnické osoby, takže kompetencie aj zodpovednosť boli vysoké.
Pamätám sa, že školy ako štátne rozpočtové organizácie mali vážne problémy s financovaním. Štát nemal z čoho napĺňať svoj rozpočet, požičiaval si za dvojciferné úroky, financie školám meškali. Koncom roka sme zdržiavali platby faktúr za teplo v snahe preniesť ich do ďalšieho roka, len aby sme mohli vyplatiť ľuďom výplaty. V nádeji, že ďalší rok bude lepší. Lebo ľudia, učitelia sú na univerzite tí najcennejší.
Záveje na oknách
Šokom pre mňa bolo doktorandské štúdium. V starších časoch príznačnejšie nazývané vedecká výchova alebo vedecká ašpirantúra. Prijímali sme okolo sedemdesiat doktorandov výberom z tých najlepších absolventov. Pracoviská sa bili o doktorandské miesta, pretože tie boli limitované prídelom financií z ministerstva a doktorandi vždy boli kľúčovou súčasťou ich rozvoja. Tým šokom bola skutočnosť, že už po pár mesiacoch od nástupu doktorandi húfne zanechávali štúdium. Z ročníkov, ktoré nastupovali okolo roku 1995, úspešne končili len dvaja či traja ročne. Hľadali sme príčiny. Boli v podstate tri.
Prvou bola absolútne nedostatočná výška štipendia. Mesačne okolo 2000 Sk v tých časoch nestačilo ani na pokrytie nákladov na stravu, nieto ešte na bývanie, oblečenie, cestovanie či nebodaj „žitie“. Druhým silne negatívnym momentom boli žalostné podmienky na prácu. Chýbali vedecké prístroje, a tie čo boli, mali aj 40 rokov. V laboratóriách bolo v zime chladno a pri dažďoch mokro. Pamätám si aj záveje snehu zvnútra okna okolo radiátora. Prednášky v kabátoch. Alebo vedrá so žblnkotajúcou vodou hneď vedľa vedeckých prístrojov. Voda do nich kvapkala zo stropu neraz aj šesť metrov ďaleko od okna. Prakticky na ktoromkoľvek poschodí. Kto nezažil, nepochopí.
Zaujímavé bolo, že čím „novšia“ budova, tým bola v horšom stave. A do tretice sa pridala aj nízka spoločenská váha vedeckej činnosti. Pamätám si, ako mi na stretávke zo strednej školy so zdesením v očiach vraveli: „Ty robíš výskum na škole? Z toho sa dá vyžiť?“ Vysokoškolská veda takmer ľahla popolom.
Samospráva viac peňazí nepriniesla
Ale za dvadsať rokov sme sa posunuli kusisko dopredu. Problém neakceptovateľne nízkych štipendií sme komunikovali s ministerstvom. Mali sme šťastie, lebo v tom čase si nás ľudia na ministerstve nielen vypočuli, ale hneď začali vo veci aj konať. Pripravili s našou pomocou novú vyhlášku, v ktorej nadviazali výšku štipendií na platy asistentov a odborných asistentov na vysokých školách. Takže zabezpečili aj mechanizmus reflektujúci inflačné trendy. Tiež zapracovali prvky zdravotného a sociálneho poistenia, aby mladí ľudia nemali výpadok v poistnom. A zabezpečili aj zodpovedajúce financie. Niežeby sa dalo z takéhoto štipendia zbohatnúť, to určite nie, ale aspoň sa dá prežiť nejaké obdobie.
Vo veci podmienok na prácu to bolo podstatne ťažšie. Bol to dôsledok dlhodobého nedostatku financií, na ktoré v štátnom rozpočte nebolo.
Pozitívna zmena v systéme financovaní prišla v roku 2002 transformácia univerzít z formy štátnych rozpočtových organizácií na samosprávne verejné vysoké školy. Napriek viacerým úskaliam to umožnilo začať hospodáriť s prostriedkami výrazne efektívnejšie. Časť z nich prenášať do ďalšieho roka, kumulovať ich a pripravovať sa tak na väčšie výdavky. Systém nie je dokonalý, má aj úzke miesta, ale umožňuje hospodáriť, čo je veľmi pozitívny prvok. Výrazne viac peňazí samotná táto zmena však nepriniesla.
Zlepšenie priniesli až eurofondy
Prvé čiastočné zlepšenie prišlo vo forme štátnych programov výskumu a vývoja v rokoch 2003 2009. Tie vniesli trochu rozvoja do prístrojového vybavenia a priamu spoluprácu s podnikmi, čo je pre technické disciplíny dôležité. Zlepšenie predstavovali však len pre niektoré pracoviská. Štátne programy výskumu a vývoja, samozrejme, neriešili potreby stavebnej údržby, opráv a rekonštrukcií univerzít, ich základnej infraštruktúry.
Zásadnejšie zlepšenie v oblasti investícií do infraštruktúry priniesli až štrukturálne fondy EÚ v programovacom období 2007 – 2013. Tie umožnili investovať do prístrojov, aj do „základnej“ infraštruktúry vysokých škôl, najmä mimo Bratislavy.
Najdôležitejší bol fakt, že predstavitelia ministerstva školstva s nami – zástupcami vysokých škôl a SAV – komunikovali prípravu programovacieho obdobia a smerovania eurofondov. Mal som pocit, že ich viedla úprimná snaha niečo pozitívne pre Slovensko urobiť. Financie boli nasmerované na rozumné veci.
Výsledky rokov 2007 – 2015 priniesli dve systémovo dôležité veci. Sériou výziev na predkladanie projektov sa vykryštalizovali vedecky najsilnejšie slovenské pracoviská, inštitúcie a vedné oblasti. Prinieslo to veľmi dôležitú informáciu, vďaka ktorej sa dajú ďalšie investície do vedeckého výskumu koncentrovať, teda presne to, čo od nás Európska komisia očakáva a čo zdravý rozum káže.
Druhou je reálne zlepšenie podmienok na prácu vedcov a doktorandov na mnohých pracoviskách. Aby kabáty v zime mohli visieť na vešiakoch a vedci sa mohli sústrediť na prácu s najmodernejšími prístrojmi. Škoda len, že sa v dôsledku rôznych obštrukcií nepodarilo dokončiť ani tú etapu, ktorá bola naplánovaná do roku 2015. A tiež že sa zatiaľ stále nepokračuje v období 2014 2020. Akoby sa zastalo na polceste. Niektoré budovy či areály teraz pripomínajú do pol boka odratú kozu.
Tretí okruh – spoločenské uznanie vedeckej práce sa tiež zlepšilo. Univerzity sa začali učiť komunikovať s médiami, zverejňovať nielen celkové čísla či štatistiky, ale aj ukazovať prácu v laboratóriách, približovať osobnosti mladých vedcov širokej verejnosti.
Pridal sa aj štát s viacerými projektmi a programom popularizácie vedy a techniky, pomohli podujatia ako Noc výskumníka či Týždeň vedy a techniky i mnohé ocenenia. Dnes sú mladí vedci neraz hrdinami v médiách so svojimi vedeckými či technickými témami, úspechmi či dokonca vlastnými start-up podnikmi.
Udržať mladých, pritiahnuť talenty
Veľa sa vo vedeckom výskume zlepšilo. Je to vidieť aj na náraste počtu vedeckých výsledkov – v počtoch medzinárodne akceptovaných pôvodných vedeckých oznámení.
Robert Redhammer je rektorom Slovenskej technickej univerzity.