Prejsť na obsah
Verejnosť

S nedostatkom peňazí zápasia všetky stupne slovenského školstva. O zložitej tvorbe rozpočtu hovorí aj Ľubica Vitková, dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave. Na druhej strane, fakulta ponúka budúcim architektom až 120 miest v rámci programu Erasmus+.

Koľko uchádzačov sa hlási na štúdium na Fakulte architektúry STU?
Počet uchádzačov sa mení. Momentálne je to okolo 300 – 350 študentov na odbor architektúra a urbanizmus. Osobitným programom, ktorý ponúkame, je dizajn, ktorý je tiež silnou stránkou fakulty. Tieto odbory sa vzájomne pozitívne ovplyvňujú.

Koľkých prijmete a aké percento z nich štúdium aj absolvuje?
Máme talentové prijímacie pohovory, vyberáme tých, ktorí majú predpoklady na štúdium architektúry či dizajnu. Je to výhoda, prepad študentov počas štúdia preto nie je až taký vysoký. Okolo 20 % študentov odchádza v bakalárskom stupni štúdia.

Ako prichádzajú študenti pripravení na štúdium?
Úroveň stredoškolákov v pripravenosti na štúdium na vysokej škole klesá, platí to aj pre naše odbory. Našou úlohou je u študentov prebudiť záujem a nadšenie, vtiahnuť ich do odboru.

Čím ich napríklad vtiahnete?
Zaujímavou stavbou obsahu predmetov, predovšetkým v prvých ročníkoch. Viac kladieme dôraz na kritické myslenie, tvorbu hrou, prakticky orientovanú výučbu. Zadávame praktické úlohy a zapájame študentov do našich reálnych projektov – či už tvorivých, alebo výskumných.

Aký je pomer dievčat a chlapcov?
Prevažujú dievčatá a začína to byť výraznejšie. V začiatkoch štúdia architektúry bola prevaha mužov, ženy boli v menšine. Neskôr sa ich počet zvýšil na tretinu. Za ostatných desať rokov je pomer študujúcich v prospech dievčat.

Stavebníctvo a architektúra je však stále viac doménou mužov. Zmení sa tento stav, keď architektúru študuje toľko žien?
Stále viac a viac žien nachádza v architektúre uplatnenie. Mali ho aj v predchádzajúcom období, napríklad minulý rok sme otvárali výstavu Emancipované, kde sme prezentovali prácu a diela prvých architektiek, absolventiek našej fakulty, a tie diela stále rezonujú.

Čím ďalej, tým intenzívnejšie sa presadzujú aj súčasné architektky a sú veľmi úspešné. Dovolím si tvrdiť, že v zahraničí sa takýto rozdiel ani príliš nevníma. Naša absolventka Táňa Buijs Vitková, ktorá pôsobí v Holandsku, má oceňované stavby a je veľmi úspešná.

Keď sa študenti rozhodujú pre niektorú zo škôl architektúry, prečo by si mali vybrať práve FA STU?
FA STU poskytuje komplexné štúdium architektúry a urbanizmu. Snažíme sa, aby bola vyvážená praktická aj teoretická časť štúdia.

Študijné programy sú koncipované tak, aby študenti dostali plnohodnotné informácie z kľúčových oblastí, ktoré má architekt ovládať: konštrukčné a umelecké disciplíny, teória architektúry a urbanizmus. Silnou stránkou našej fakulty je oblasť ekológie, udržateľného rozvoja, tvorby a ochrany pamiatkového prostredia, interiéru, urbanizmu a krajinnej architektúry.

Zaujíma študentov reálna prax? Ako sa dnes stavia, ako vyzerajú mestá?
Témy ateliérovej tvorby vo väčšine prípadov viažeme na prax. Máme veľa dohôd o spolupráci so samosprávami miest a obcí, rovnako ako s mestskými časťami Bratislavy. Vyhľadávame aktuálne témy, ktoré potrebujú samosprávy vyriešiť, a tie zadávame študentom. Často ide aj o prepojenie na medzinárodné projekty.

Napríklad v súčinnosti s Devínskou Novou Vsou sme riešili projekt Regiogos, kde študenti navrhovali inovatívne formy bytových domov pre vybrané lokality, či sami vytypovali vhodné miesta na výstavbu, hľadali optimálnu štruktúru bytov na demografickú skladbu danej lokality. V 3. ročníku máme celoročníkovú tému, ktorou bola minulý rok téma Obchodná.

Študenti boli oboznámení s vývojom tejto lokality, s územnými plánmi, spolupracovali sme aj s občianskym združením Obchodná. Cieľom bolo vyjsť z týchto podkladov a nájsť optimálne a inšpiratívne riešenia. Pre samosprávy overujeme rôzne možnosti využitia územia – do intenzity a formy zastavania, funkčnej náplne. Samosprávy od nás dostanú ucelený materiál. Vyhodnocujeme pozitíva aj možné ohrozenia.

Vidia študenti aj reálne výsledky svojej práce?
Napríklad v rokoch 2012 – 2013 sme spracovávali pre mesto Trenčín overovaciu štúdiu na rozvoj územia pri rieke Váh, čo vyplynulo zo zmeny trasovania železničnej trate. Spracovali sme variantné architektonicko-urbanistické štúdie. Na ich základe mesto spracovalo zadanie pre medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž a jej výsledky sa preklopili do územného plánu.

V tomto roku študenti overujú rôzne možnosti zástavby už na tento územný plán. Praktické práce sú aj na ústave dejín a teórie architektúry, kde študenti zameriavajú objekty, hľadajú optimálnu funkčnú náplň, možnosti rekonštrukcie objektov po celom Slovensku. Napríklad minulý rok naši študenti navrhovali možnú transformáciu budovy Živeny v Martine.  

Ako je to so súkromnými investormi, developermi?
Aj tí sa nám hlásia, riešime niektoré štúdie. Častokrát si súkromné spoločnosti predstavujú, že projekty im spracujeme zadarmo. To však nie je možné.

Naprieč Slovenska cítime realitný boom, veľa sa stavia, najviac v Bratislave. Ako dnes vyzerá mesto?
Ten stav nie je dobrý. Nemôžeme s ním byť spokojní. Investori, žiaľ, využívajú neexistujúcu stratégiu a koncepciu rozvoja mesta. Za najväčší problém považujem neuvážený extenzívny rozvoj mesta, ktorý je uzákonený územným plánom sídla. Otvára sa príliš veľa rozvojových plôch mimo zastavaných území. Malý dôraz sa kladie na prirodzenú postupnú transformáciu.

Nevytvárajú sa na to nástroje. Žiadalo by si to flexibilné územné plány predovšetkým na zonálnej úrovni. Veľkým problémom tvorby mesta je nezvládnuté riešenie dopravy. Absentuje koncepcia verejnej a cyklistickej dopravy, ako aj verejných priestorov. Na ich tvorbe s hlavnou architektkou mesta spolupracujeme.

Čo by potrebovalo mesto, aby mu takéto podstatné veci neunikali?
Forma územného plánu mesta je problematická. Je chyba, že mesto nevytvorilo pre investorov pravidlá hry, neurobilo si obraz alternatív riešení a že dlhodobo s potenciálnymi investormi nediskutovalo. V zahraničí je to štandardný postup. Územný rozvoj má v rukách mesto, ono definuje pravidlá hry v súčinnosti s investormi, bez ktorých by rozvoj nebol možný. U nás je to naopak. Investor kúpi pozemky a diktuje pravidlá hry.

Nie je to dialóg. Príkladom je enormná výstavba nákupných centier v Bratislave bez ohľadu na počet obyvateľov a ich kúpyschopnosť. Máme ich príliš veľa. Neboli koncipované na základe jasnej stratégie, chýba ekonomicko-sociálna štúdia, ktorá by ukázala, ako sa táto forma výstavby prejaví na funkčnosti mesta. Ich výstavba v takomto rozsahu pracuje proti prirodzenému premiešaniu funkcií v meste. Sťahujú život z mestských častí a z centra mesta.

Ako je škola financovaná? Má škola dosť peňazí na svoj rozvoj?
Je to zložité. Financovanie pozostáva z dvoch častí. Jedna polovica metodiky rozpočtu sa viaže na pedagogickú činnosť. Odvíja sa od počtu študentov, ktorý sa zhodnocuje koeficientom odboru, jeho náročnosťou (žiaľ, nezodpovedá požiadavkám nášho odboru), potom kvalifikačnou štruktúrou zamestnancov, ďalších 15 % vychádza z realizovaných umeleckých a publikačných výkonov (vnímaných ako edukačné materiály).

Druhá časť rozpočtu školy vychádza z úrovne vedy, výskumu a umeleckej činnosti. Počíta sa tzv. dlhodobé hodnotenie školy – výsledky komplexnej akreditácie –, ako aj rozsah domácich a zahraničných grantov, úspešnosť doktorandov, rozsah a kvalita publikačnej činnosti, spolupráca s praxou a umelecká činnosť za ostatné dva roky. Z toho je zrejmé, že sa nestačí venovať len pedagogike, ale musíme dokladovať našu odbornosť cez vedeckú a umeleckú činnosť.

Máte teda dosť peňazí na rozvoj?
Tých peňazí nie je dosť. Školstvo je výrazne podfinancované, cítime to. Snažíme sa využívať granty a spoluprácu s praxou, aby sme mohli skvalitniť edukačné alebo vedeckovýskumné aktivity. Usilujeme sa aj o prostriedky zo štrukturálnych fondov.

Celkom sa nám darí, vybudovali sme vedecko-technologický univerzitný park s vybavením a úpravou priestorov či detašované pracovisko v Banskej Štiavnici. Získali sme grant na debarierizáciu budovy, opravujeme výťahy a vytvárame multifunkčné učebne.

Aké možnosti výmenných študijných pobytov majú dnešní študenti?
V tomto drží naša fakulta na univerzite prím. Máme vyše 40 bilaterálnych dohôd cez program Erasmus+ (okolo 120 miest), súčasne podporujeme i vycestovanie študentov cez agentúru SAIA, kedy si sami nájdu univerzitu, na ktorej chcú študovať. O vycestovanie je veľký záujem, dokonca to vyzerá tak, že skoro každý študent má možnosť v priebehu svojho štúdia vycestovať na univerzitu či realizovať prax v zahraničí.

Vycestovanie je podmienené úspešnosťou štúdia, keďže reprezentujú našu fakultu. Výhodou Erasmus+ je, že študent môže vycestovať na štúdium aj niekoľkokrát, v bakalárskom aj inžinierskom stupni, či realizovať si prax. Doktorandské pobyty riešime skôr cez programy SAIA, ktoré sú flexibilnejšie pre potreby konkrétneho výskumu.

Akú máte spätnú väzbu, keď sa študenti vrátia?
Kedysi som mala na starosti zahraničné mobility a každoročne som organizovala takzvaný „mobility report“. Bol založený práve na získavaní spätnej väzby. Dozvedali sme sa o iných metódach výučby, o štruktúre predmetov. Máme dôsledne zmapované ponúkané mobility, pretože každá jedna má svojho garanta – pedagóga. Vieme, kam študenta vysielame.

Najväčší záujem je o Belgicko, tam máme štyri bilaterálne dohody s Antwerpami, Gentom, Leuvenom aj s Bruselom. V Gente nám dokonca na základe kvality našich študentov zvýšili počet miest z 2 na 6. Veľký záujem máme aj o španielske univerzity, kde máme dohody s Madridom a s Barcelonou, rovnako populárne je Portugalsko. V Taliansku máme dohody s top univerzitami.

O polytechniku v Miláne je extrémny záujem, keďže štúdium je v angličtine. Menším problémom je štúdium vo Florencii a Ríme, ktoré poskytujú program len v taliančine. Kvalita týchto škôl však motivuje študentov zvládnuť základy taliančiny ešte doma.

A nemecky hovoriace krajiny?
S Nemeckom máme najviac dohôd, veľa študentov chodí do Mníchova, výborná spolupráca je s Coburgom, kde funguje aj obojstranná výmena študentov a pedagógov, je zameraná viac na dizajn. Záujem je i o Dánsko, Česko, Poľsko.

Hlásia sa vám aj študenti zo zahraničia?
Začína nám narastať ich počet študentov. Doteraz bol pomer medzi tými, ktorí vycestovali a tými, ktorí prišli na našu fakultu, 80 : 20, dnes je to asi 80 : 30. Zahraniční študenti dávajú o nás dobré referencie.

Funguje aj výmena medzi pedagógmi? Máte hosťujúcich profesorov zo zahraničia?
Máme niekoľko druhov tejto spolupráce. Využívame projekt Národný štipendijný program, ktorý je určený pre študentov aj pedagógov. Minulý rok u nás počas dvoch semestrov hosťovali traja kolegovia. Jeden zo Španielska a dvaja mladí architekti z Portugalska, z ateliéru Fala. Realizujeme i výmeny pedagógov cez program Erasmus+.

Tento týždeň čakáme kolegov z Antwerp. Ďalšia výmena prebieha cez medzinárodné edukačné projekty. Príkladom bola spolupráca s Bergenom založená na princípe workshopov – ako na Slovensku, tak aj v Bergene. Workshopy viedli za bergenskú univerzitu odborníci na drevostavby.

Dlhodobejšiu spoluprácu máme s kolegom z milánskej univerzity, je to dizajnér, ktorý sa venuje ergonómii v interiéri. Náš absolvent Peter Oláh, ktorý pracuje pre koncern Škoda, má u nás čiastočný úväzok. Ďalej spolupracujeme s Larsom Kemperom, dizajnérom z Nemecka. Prirodzená je výmena kolegov medzi našou fakultou a FA ČVUT Praha, či VUT Brno.

Aká je reakcia študentov na tieto mená?
Pre nás je dôležité byť v kontakte so zahraničím. Skvelí odborníci, pedagógovia či praktizujúci architekti, ktorí k nám prichádzajú, nás obohacujú o ich videnie či nové metódy práce. Ich prítomnosť dáva súčasne pozitívny obraz o fakulte smerom do zahraničia. Ešte by som spomenula časté prednášky zahraničných architektov. Naši študenti, ktorí organizujú Noc Architektúry, vždy dokážu pritiahnuť zaujímavého zahraničného hosťa.

Za podporu zahraničných prednášateľov, ktorí na fakultu prichádzajú, vďačíme i niektorým spoločnostiam, združeniam, priateľom, kolegom či bývalým študentom. Túto ich spoluúčasť na živote fakulty si veľmi cením. Organizujeme aj mnohé zahraničné konferencie, na ktoré prichádzajú činní architekti a pedagógovia zo zahraničných univerzít. Ich prednášky sú prístupné aj pre študentov.

Čo boli najzaujímavejšie postrehy študentov vracajúcich sa zo zahraničia, že ste si povedali, že ich zavediete aj na vašej škole?
Mne osobne sa najviac páčili takzvané otvorené ateliéry. U nás prevláda individuálny prístup výučby, pedagóg a študent, prípadne vedenie dvojice študentov. Postupne sme začali prechádzať na tímovú prácu. V niektorých ročníkoch zadávame rovnaké témy, to je platforma na intenzívnejšiu diskusiu, hľadanie rôznych prístupov riešenia. Študenti spoločne spracovávajú analýzy, diskutujú.

Podporujeme tímovú prácu, simulujeme tak spôsob práce ateliérov v praxi. Spoločné zadanie nám súčasne umožňuje prizývať do ateliérov aj špecialistov. Stáva sa štandardom, že na kritiky prichádzajú dotknuté subjekty, zástupcovia verejnej správy, praktizujúci architekti, dopravní inžinieri či iní špecialisti. Študenti sa učia aj sami medzi sebou.

V jednom tíme sú študenti z rôznych ročníkov?
Sú skôr z jedného ročníka. Tento rok sme prvýkrát vyčlenili dva dni v týždni výlučne na ateliérovú tvorbu. To nám umožní prepájať ročníky aj rôzne zamerania a tým lepšie postihnúť komplexnosť problematiky. Už sme si vyskúšali experiment, keď sme spracovali zadania pre Považskú Bystricu, kde spolupracovali študenti 3., 4. a 5. ročníka vrátane študentov dizajnu. Pritom téma bola orientovaná viac urbanisticky.

Škola oslavovala významné jubileum. Určite ste pri tejto príležitosti veľa bilancovali. Čo by ste zo života školy vyzdvihli? A čo sa vám ešte nepodarilo a pracujete na tom?
Do pozície som nastupovala s cieľom otvoriť fakultu, pozvať úspešných architektov, dať priestor všetkým aktívnym kolegom, ako aj študentom. Tento cieľ sa napĺňa. Z aktivít študentov by som vyzdvihla úspešný cyklus Noc Architektúry. Z úspešných aktivít kolegov a študentov by som vyzdvihla inštalácie a realizáciu pavilónov v priestoroch fakulty i mimo nej (napríklad na festivale Grape) či najnovšie pozorovateľňu vtáctva v Hamuliakove, ktorú sme riešili v spolupráci s nórskou univerzitou v Bergene.

Dať priestor a podporiť iniciatívu kolegov alebo študentov je veľmi dôležité. Asi najväčšou brzdou sú finančné prostriedky. Mala som predstavu, že v rámci prestavby školy už budeme ďalej. Priestorov nie je dosť, predovšetkým pre výučbu ateliérov. Mali sme predstavu, že prestavba uhoľne a kotolne na multifunkčný priestor už bude hotová. Realizujeme ju až teraz.

Trávia študenti čas v škole alebo pracujú viac doma? Žije škola celý deň?
To je našou snahou. Jedným z dôvodov, ktoré tomu nepomáhajú, je nedostatok priestorov. Bariérou bolo i rozloženie ateliérov v rôznom termíne počas týždňa. To sme tento rok vyriešili. Či škola žije vo veľkej miere závisí od prístupu pedagógov i samotných študentov a ich vôli pracovať v škole dlhšie. Tí, ktorí takto pracujú, sa vzájomne obohacujú, žijú a komunikujú v jednej tvorivej dielni.

Ešte sa kreslí alebo už študenti chodia len s laptopmi?
Chodia s laptopmi, ale žiadame od nich aj ručnú kresbu. Sme presvedčení o tom, že architekt sa potrebuje vyjadrovať rukou, je to pre neho najprirodzenejší nástroj a súčasne i najoperatívnejší. Dôsledne dbáme na trénovanie myslenia prostredníctvom ruky. Máme predmety, kde sa preferuje voľná kresba, netreba vôbec klikať.

Druhá cesta, ktorá k architektúre a dizajnu patrí, je navrhovanie prostredníctvom modelu. Obnovujeme stolársku dielňu a vďaka univerzitnému vedeckému parku máme aj 3D tlač. Pritom stále preferujeme jednoduchý kartónový model či prácu s rezačkou a polystyrénom. Práca na modeli je súčasťou ateliérovej tvorby.

Štúdium vyzerá lákavo, mení sa však aj postavenie architekta v spoločnosti? Kedy bude architektúra v móde tak, ako dobré jedlo či kvalitná káva?
Sme ďaleko od ideálu. Fakulta a ja osobne sa snažíme architektúru propagovať, poukazovať na jej význam a nezastupiteľné miesto. Jednou z ciest je úzka spolupráca s praxou. Pri kooperácii so samosprávami poukazujeme na to, aké je dôležité poznať a zhodnotiť alternatívne možnosti riešenia, čo realizujeme ponukou alternatívnych návrhov našich študentov.

Poukazujeme na nevyhnutnosť výberu z viacerých projektov. Optimálne formou architektonickej súťaže, nie podľa obchodnej súťaže a najnižšej ceny. Ako škola sa otvárame verejnosti cez rôzne podujatia, ako je Noc Architektúry alebo Dni architektúry a dizajnu. Máme za sebou dva ročníky Urban Marketu.

Všetky podujatia prinášajú posolstvo, že dobrá architektúra a dizajn majú byť súčasťou nášho života, skvalitňovať ho a obohacovať ho. Mnohým našim absolventom, ktorí už na fakulte preukázali svoje schopnosti a zanietenie, sa darí presadzovať i v praxi. Ich práce sú oceňované.

Je záujem zo strany našich odborníkov prísť učiť na fakultu?
Na fakulte pôsobia i architekti z praxe. Máme rôzne úrovne spolupráce: štyroch hosťujúcich profesorov (architekti Závodný, Paňák, Kusý a Alexy). Architekt Polakovič je vedúcim ústavu. Zo svojich pozícií majú významný dosah na spôsob výučby predovšetkým ateliérovej tvorby.

Cez zmluvy o spolupráci u nás pôsobia v jednotlivých semestroch architekti Pokorný, Šujan, Nagy, Kordík, Szöke, Príkopský, v predchádzajúcom období to boli architekti Moravčík, Šabík, Vallo... Touto cestou by som sa chcela kolegom poďakovať, z ich strany ide o podporu školy.

Mala som predstavu, že praktizujúcich architektov bude u nás viac, ale finančné prostriedky sú obmedzené. Praktizujúci architekti však prichádzajú na kritiky, vedú workshopy a letné školy. Sú členmi komisií štátnych skúšok – obhajob diplomových prác.

Vítate, keď študenti už počas štúdia pracujú v ateliéroch?
Máme aj povinnú prax, ktorá je v prvých ročníkoch. Cieľom je, aby sa študent čo najskôr zorientoval vo výkone svojho budúceho povolania. Je prirodzené, že študenti už od tretieho ročníka praxujú v ateliéroch. Má to aj nevýhody. Študent niekedy uprednostňuje prácu v ateliéri na úkor svojej ateliérovej tvorby, to je na škodu.

Študenti si však potrebujú privyrobiť a pre nás je lepšie, keď pracujú vo svojom odbore. Ak študent uprednostňuje prax, v škole často nepodáva adekvátny výkon. Predmet absolvuje, ale nie s taký nasadením, aké by sme od neho očakávali.

Máte vo svojej funkcii čas aj na vlastnú tvorbu?
Len veľmi obmedzene. Mojím šťastím je, že manžel je tiež architekt, takže občas s ním urobím nejakú štúdiu. Okrem riadenia a manažovania školy som stále aj aktívny pedagóg. Stále sa odo mňa vyžaduje aj vedeckovýskumný výkon, takže sa orientujem predovšetkým týmto smerom. Momentálne začíname jeden veľký grant DANUrB, ktorý bude preväzovať pedagogiku, výskum aj ateliérovú tvorbu študentov.

Keďže to už viete porovnať, nebolo by potom lepšie, aby školu administratívne viedol manažér?
Táto téma sa sporadicky otvára. Na Slovensku, ale aj vo väčšine krajín Európy i vo svete, je tradícia, že dekanom je zväčša architekt, ktorý čerpá viac z poznania profesie, pedagogiky aj výskumu a následne manažuje aj školu. Vo Francúzsku sú často riaditeľmi škôl (nemajú dekanov) i manažéri.

Necítite teda tvorivý pretlak?
Musím povedať, že práca sa mi stala koníčkom. Oddýchnem si pri štúdiu i výskume. Relaxujem v prírode, cestovaním, s dobrou knihou.

Čo je vaše obľúbené miesto v meste?
Určite centrum mesta, hrad, hoci s novou výstavbou nie som stotožnená. Mám rada vilovú štvrť okolo Mudroňovej , rada zájdem na Kolibu a úplne najviac ma pohladí spojenie umenia a prírody v múzeu Danubiana.


Doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD., -  Na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pôsobí viac ako dve desaťročia. Od roku 2002 je autorizovanou architektkou SKA a vo svojej pedagogickej a výskumnej činnosti sa zameriava na oblasť urbanistickej tvorby a urbanistickej ekonómie. Dekankou FA STU je od roku 2010.