Prejsť na obsah
Verejnosť

Ministerstvo školstva začalo s odvážnymi krokmi, no nedotiahlo ich do systémových zmien. Slovensko potrebuje zvýšiť atraktívnosť univerzít a ponúkať mladým talentom lepšie príležitosti. Aby mu budúcnosť neodchádzala do zahraničia.
Zlomové obdobia v spoločnosti bývajú nielen skúškou charakterov ľudí, ale často odhaľujú aj mnohé skutočnosti ináč verejnosti skryté. Čo odhalilo to ostatné eurofondové? Odhliadnime od eticko-morálnej, stranícko-politickej či nebodaj trestno-právnej stránky celej kauzy. Zostaňme nachvíľu v rovine vecnej, spoločensko-funkčnej a zostaňme pri vysokých školách.
Čo teda odhalili minulé mesiace:
- Nepodarené vyhodnotenie projektov na financovanie dlhodobého strategického výskumu trápilo len niekoľko málo vysokých škôl. Slovenská rektorská konferencia zastrešujúca rektorov všetkých vysokých škôl sa k tomuto problému zatiaľ nezišla. Zdá sa, že výskum ako životne dôležitý pociťujú len niektoré verejné vysoké školy.
- Štát okolo rokov 2011-2012 prostredníctvom ministerstva školstva vyselektoval spomedzi verejných vysokých škôl také, ktoré sa venujú výskumu intenzívne. Súčasne rozhodol o investíciách do výskumnej infraštruktúry týchto škôl a SAV z európskych zdrojov štrukturálnych fondov. Cieľom bolo dostať ich vybavenosť na úroveň porovnateľnú s vyspelou Európou, ako nutný predpoklad pre seriózny vedecký výskum a lepšie šance zapájať sa do európskych výskumných projektov financovaných zo zahraničia. V rokoch 2011-2015 tak do týchto výskumných inštitúcií aj reálne zainvestoval prvé významnejšie prostriedky. Slovensko tiež získalo výnimku z európskych pravidiel pre Bratislavu, vďaka ktorej sa podarilo čiastočne obnoviť výskumnú infraštruktúru aj v Bratislave. Investičná obnova však neskončila, mala pokračovať v ďalšom programovacom období 2014-2020.
- Správnosť selekcie výskumných univerzít bola potvrdená aj tým, ktoré univerzity sa o projekty dlhodobého strategického výskumu hlásili, a tiež aj tým, na ktoré univerzity a SAV sa obrátili podnikatelia, keď výskum potrebovali či už na projekty štrukturálnych fondov alebo na iné úlohy financované z iných zdrojov. Táto selekcia je v súlade aj s údajmi v medzinárodných databázach pôvodných vedeckých prác, aj so zapojenosťou do medzinárodných projektoch vedy a techniky, napr. Siedmy rámcový program EÚ či Horizont 2020.
- Existuje významný rozdiel v povahe vnútorného „života“ inštitúcií, ktoré ku vzdelávaniu študentov potrebujú laboratóriá a ktorých prakticky všetci študenti sa zúčastňujú výskumu oproti inštitúciám, ktorých študenti nemusia vedecky bádať aby získali vysokoškolské vzdelanie. „Životné“ potreby týchto výskumných inštitúcií sú teda odlišné od ostatných vzdelávacích inštitúcií. Život sa odohráva vo veľkej miere v špecializovaných výskumných laboratóriách, pre ktoré treba sústavne zabezpečovať zdroje. Výsledkom sú ináč profilovaní absolventi, ktorých Slovensko tiež nutne potrebuje vzhľadom na svoj priemyselný charakter, otvorenosť a silnú medzinárodnú konkurenciu.
- Stretli sa projekty rôzneho charakteru. Projekty dlhodobého strategického výskumu podávané výskumnými univerzitami a SAV mali charakter systémového zabezpečenia infraštruktúry, kapacít a kompetencií v predmetných oblastiach výskumu pre niekoľko budúcich desaťročí. Počítali s mnohonásobným využitím investícií aj v ďalších výskumných projektoch ako aj pri výchove stoviek odborníkov pre inovačnú, hospodársku a spoločenskú prax. Tým boli odlišné od ostatných projektov, aj keď sa aj v tých univerzity uchádzali o financovanie napríklad ako partneri podnikov. Povaha „akademickej obce“ univerzít umožňuje totiž uchádzať sa menším kolektívom z univerzít o financovanie výskumných úloh v rámci uplatňovania akademickej slobody bádania. Tento aspekt je potrebné vziať v úvahu pri budúcich výzvach a zabezpečiť primerane vhodné posudzovanie oboch kategórií projektov.
- Výskumné univerzity majú pretrvávajúci problém s financovaním svojich základných potrieb. Akoby ministerstvo v oblasti bežného financovania vysokých škôl nevnímalo odlišnosť potrieb výskumných univerzít. Financovanie verejných vysokých škôl je pre všetky školy rovnaké, čo tlačí k unitárnemu správaniu sa inštitúcií. To je v rozpore s princípom rôznorodosti, pestrosti vysokého školstva všeobecne akceptovaného vo vyspelom svete. Systém financovania nedokáže dostatočne reflektovať nové výskumné možnosti získané nemalými investíciami a rozvinúť práve tieto pracoviská. Viacnásobné apely aj napriek prísľubom zostali nevypočuté.
- Systém financovania verejných vysokých škôl v kombinácií s legislatívnym nastavením prakticky brzdí rozvoj akýchkoľvek nových pracovísk univerzít aj rozvoj interdisciplinárnej spolupráce. (1) Legislatíva v podstate vyžaduje súhlas nižších organizačných zložiek s rozdelením financií medzi seba a to postupne na viacerých úrovniach aj vo vnútri vysokých škôl. Rozdeliť znamená drobiť a potláčať inštitucionálny pohľad vyššieho celku. Pôsobí proti interdisciplinárnej spolupráci. (2) Financovanie sa odvíja od predchádzajúcich výsledkov a prakticky neumožňuje financovať niečo, čo nemá predchádzajúce viacročné výsledky, teda nové pracoviská. (3) Tieto výsledky sú naviazané na štruktúru parametrov, ktorú nedosiahnu pracoviská bez vyváženého pomeru vzdelávania a výskumu. Problém majú pracoviská ktoré len vzdelávajú a tiež pracoviská, ktoré len skúmajú. Podobne je to na úrovni vysokých škôl. Slovensko ale potrebuje aj vysoké školy, ktoré „len“ vzdelávajú a výskum majú ako doplnok alebo sa mu nevenujú vôbec, a tiež naopak, ktoré sú zamerané dominantne na výskum a vzdelávacia zložka je v menšine. Súčasný model financovania to však potláča.
- Národný grantový systém je úplne nedostatočný. Výskumné vysoké školy nutne potrebujú fungujúci grantový systém. Ten je totiž základom pre súťažné financovanie, teda prirodzenú selekciu kvality medzi pracoviskami škôl. Účinný je však len za istých podmienok. APVV (Agentúra pre podporu výskumu a vývoja) zjavne nestačí pokrývať potreby Slovenska. Nielen že je neduživo financovaná (na zazmluvnené projekty = záväzky aj teraz chýbajú milióny eur), ale aj administratívne zdecimovaná (v lete prepustila polovicu zamestnancov). Nedokázala ponúknuť nové programy financovania, ktoré mohli cielene obohatiť rozvoj výskumu v konkrétnych oblastiach. Hoc by to bol ideálny nástroj pre „inteligentnú špecializáciu“ po ktorej Európa tak volá a Slovensko podstúpilo záväzky. Ani vládou už schválený program agentúry na podporu výskumu v malých a stredných podnikoch doteraz nezačal pre nedostatok financií.
Vedecký výskum na univerzitách je dôležitý najmä z pohľadu zvyšovania ich atraktívnosti pre mladé talenty a výchovu nových odborníkov. Dostatok vzdelaných ľudí je kľúčovým predpokladom pre inovačný rozvoj, konkurencieschopnosť hospodárstva i zdroje krytia budúcich sociálnych potrieb Slovenska. Zatiaľ nám mnohí talentovaní odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú.
Ostatné dva mesiace ukázali, že ministerstvo školstva urobilo v minulosti viacero odvážnych a správnych krokov, aj keď ich nedokázalo vhodne komunikovať. Je na škodu veci, že v nastúpených štrukturálnych zmenách nepokračovalo. Financovanie výskumu akoby zostalo nepochopené a v akejsi ťažko trpenej polohe.
Pozitívne kroky je potrebné lepšie uchopiť a premietnuť do systémových mechanizmov štátnych politík v oblasti vysokých škôl, v oblasti vedy a techniky, v oblasti podpory inovácií či v oblasti medzinárodnej spolupráce. Najmä však treba poskytnúť vysokým školám väčší priestor a financie na ich strategický rozvoj.