Prejsť na obsah
Verejnosť

Raz možno budeme užívať antibiotiká, ktoré vyšli z jeho rúk. Mladý vedec zo Slovenskej technickej univerzity (STU) vyrobil na Harvarde antibiotikum novej generácie, ktoré má veľkú šancu stať sa úspešným liekom.

Jeho články uverejnil časopis Nature, do ktorého majú problém prepašovať svoje práce aj profesori z Oxfordu. PAVOL JAKUBEC (38) sa pritom správa ako obyčajný chalan z davu. Na Slovensku rozbieha vlastný výskum v skromných podmienkach STU.

O tom, prečo sú teraz baktérie silnejšie ako ľudia, či sa investori už spamätali a začali dávať peniaze do výskumu nových antibiotík, ale aj o nezabudnuteľnom pobyte na Harvarde, sa porozprával s MARTINOU UTEŠENOU.

Éra antibiotík sa vraj už končí. O chvíľu nám lekári nebudú mať čo dať. Naozaj to hrozí?

Ja si myslím, že to v žiadnom prípade nie je pravda, my antibiotiká potrebujeme, bez nich ako ľudstvo určite neprežijeme. Tomu aj zodpovedá, koľko úsilia a financií sa teraz vkladá do antibiotík.

Ale nové lieky tu budeme mať o desať rokov. Problém je, čo bude o rok, o dva. Za posledných desať rokov prišlo na trh päť nových antibiotík. Nemyslíte si, že niekto podcenil situáciu?

Podcenili to hlavne veľké farmaspoločnosti, ktoré poháňa zisk. Všetci sme uverili tomu, že to, čo máme na trhu, stačí na zničenie baktérií. A tak pre firmy nebolo zaujímavé vyvíjať nové antibiotiká - veď načo, keď penicilín funguje, a tých pár percent ľudí, ktorí sa nedajú vyliečiť, pre farmaceutické firmy nebolo zaujímavých.

Infekcie spôsobené typmi baktérií, ktoré odolávajú antibiotikám, zabijú v Európe ročne dvadsaťpäťtisíc ľudí a zvyšujú náklady na liečbu o jeden a pol miliardy eur ročne. Prečo antibiotiká prestávajú fungovať?

Baktérie sú veľmi múdre. Vyvíjajú supersilu, ako prekonať aj tie najdokonalejšie antibiotiká. Prichádza rezistencia a lieky zrazu nefungujú.

Spôsobili sme to my preto, že sme to s antibiotikami preháňali? Alebo nám to skôr vyrobil potravinársky priemysel predajom kureniec nadopovaných liekmi?

Prispelo k tomu každé neopodstatnené užívanie antibiotík, či sme to už robili primárne, alebo sekundárne cez potraviny. Keď si k tomu pripočítate zaspatý vývoj a extrémnu schopnosť baktérií rýchlo sa meniť a rozmnožovať, vypukne antibiotická kríza.

Kto teraz ťahá za kratší koniec? My alebo baktérie?

Jednoznačne sme to my ľudia. Teraz sme v štádiu, keď je to zlé. V nemocniciach sa už pravidelne objavujú superbaktérie, ktoré nemôžeme liečiť. Ani tie liečivá posledného druhu už nedokážu zabrať, preto ťaháme za kratší koniec. Lekári nemajú pacientom čo dať, aby prežili.

Bude musieť zdravotníctvo prejsť nejakými reformami vzhľadom na túto situáciu?

Určite sa budú skracovať dni hospitalizácie. Už aj na Slovensku sa to začalo. Človeka, ktorý by ešte mal zostať v nemocnici, pošlú domov preto, aby nebol viac ohrozený superbaktériami. To sa reálne deje. Aj lekári sú opatrnejší v tom, ako predpisujú antibiotiká. To, čo sa pred desiatimi rokmi veselo predpisovalo, si dnes každý rozmyslí.

Myslíte si, že súčasný výskum nás môže zachrániť pred tým, aby sme umierali na bežné infekcie?

Výskum nových antibiotík sa už rozbehol a je obrovský. Dôkazom je napríklad môj profesor na Harvarde, ktorý si založil dve firmy na výskum antiinfekčných liekov. Veľké firmy opäť začali rozmýšľať - dobre, veď to je biznis, je tu trh. Preto začínajú do vývoja nalievať peniaze a ten proces sa už začal. Vyvíjajú sa nové technológie.

Je to pre farmaceutické firmy zaujímavý biznis? Veď antibiotiká nikdy nebudú také drahé ako onko- alebo kardiolieky.

Určite áno. Keď si uvedomíme, koľko patogénov je rezistentných a aké sú čoraz agresívnejšie, tak spoločnosti sa oplatí investovať do vývoja. Je to jednoduchá matematika. Čím viac ľudí nemôže ísť do práce, tým je to pre ekonomiku horšie. Tých ľudí treba niečím liečiť.

Myslíte si, že investori sa boja o vlastné životy alebo zacítili príležitosť zarobiť?

Určite sa boja. Veľa slávnych ľudí už zomrelo na superbaktérie, ale za tým sú v prvom rade peniaze.

Ako teraz vyzerá výskum antibiotík? Vzniknú nové? Alebo budeme užívať prerobené staré?

Ciest je niekoľko. Jednou je robiť antibiotiká novými technológiami tak, aby boli širokospektrálne, aby fungovali aj na rezistentné kmene a aby sme ich nemuseli užívať veľa.

To bola aj vaša úloha na Harvarde. Však?

Áno, trvala presne dva roky.

Harvard je svetová špička. Ako sa tam dostane chemik zo Slovenska?

Myslím, že tomu pomohlo moje štúdium na Oxforde a to, že som publikoval článok v Nature s držiteľom Nobelovej ceny za chémiu profesorom Richardom R. Schrockom. Fascinoval ma vývoj nových antibiotík, a tak som si podal žiadosť na Harvard k profesorovi Andrewovi G. Myersovi. Ja som tam išiel, pretože je to fascinujúca téma, lebo tu máme veľa baktérií a málo funkčných antibiotík. Ako jeden obyčajný chemik som chcel prísť do laboratória a vyjsť z neho s niečím, čo sa môže stať reálnym liečivom na trhu. To je vízia, ktorá ma tam dostala.

Aká bola vaša úloha?

Vyrobiť silnú a efektívnu molekulu na liečbu baktérií, ktorá zneškodní aj rezistentné patogény. Mal som na to použiť jednoduché a lacné chemikálie a hrať sa so štruktúrou molekuly tak, aby bola budúca tabletka čo najúčinnejšia. Výsledkom mala byť malá dávka lieku a vysoká účinnosť. Ľudia už nechcú užívať veľké tabletky každých osem hodín. Chcú si zobrať jednu malú raz za deň. A tá má zabiť aj rezistentné baktérie, na ktoré existujúce lieky nestačia. Išlo o makrolidové antibiotiká, ktoré používajú lekári najmä na terapiu zápalov dýchacích ciest.

Ako sa vyrába taký liek?

Prídete do práce, objednáte si komerčné chemikálie, zmiešavate ich dokopy, sledujete, ako sa správajú, ako dlho ich musíte zahrievať, pri akej teplote a podobne. Je to ako v kuchyni. Vezmete si soľ, múku, cukor a vajce a musíte nájsť ten správny pomer surovín a teplotu pečenia, aby z toho vznikol koláč, ktorý chcete. Potom si idete zahrať plážový volejbal, lebo Harvard pre vás vytvoril všetky podmienky na prácu aj oddych, a vrátite sa do práce. Dáte z koláča dole čerešne, nahradíte ich malinami, zapečiete a ochutnávate. Stačí o pár gramov menej cukru a výsledok je iný. V našom prípade výsledky merali kolegovia, ktorí nám dali do ruky farebnú tabuľku. Ak pri našej molekule svietila červená, boli sme vedľa. Keď prišli zelené farby, vedeli sme, že je na svete molekula, ktorá pri malej dávke zabije veľa baktérií.

Kedy ste zistili, že ste vyrobili niečo, čo asi bude fungovať?

Na ten piatok nikdy nezabudnem. Prišiel za mnou šéf a v ruke držal výsledky mojej molekuly od mikrobiológov. Boli tam samé zelené farby. Molekula účinkovala na kmene baktérií, kde už nefungoval erytromycín, azitromycín ani ďalšie existujúce antibiotiká. Pobila baktérie, na ktoré už nezaberali ani súčasné lieky poslednej voľby. Pritom jej stačilo málo. A ono sa to odzrkadlilo na tvári môjho šéfa, ktorý sa usmieval od ucha k uchu. Molekula s číslom 100563 bola prielomom v celej našej snahe.

A to bol zároveň váš koniec na Harvarde. Čo sa stalo potom? Bude z toho nový liek? Budeme ho užívať aj my na Slovensku?

Viem, že vznikla firma, ktorá sa tej molekule ďalej venovala. Celé svoje pôsobenie založila na tom, čo sa podarilo nášmu tímu vytvoriť. Ale konkrétne, čo sa stalo s molekulou, ktorú sa mi podarilo vytvoriť, to neviem. Pevne verím, že sa jej vo firme naďalej venujú a raz bude liečiť ľudí.

Dozviete sa vôbec niekedy, či sa liek dostal do terapie?

Mojím snom je, že raz, možno o päť alebo desať rokov, si kúpim antibiotikum, prečítam si, aké je zloženie a kto ho vyrába, a dúfam, že tam objavím štruktúru, ktorú som syntetizoval. Je to možno len vízia, možno sen - tú molekulu treba určite modifikovať, ale čo keď motyka vystrelí a čo keď práve toto je niečo, čo bude liečiť milióny ľudí?

Prečo je problém získať informáciu, čo je s liekom teraz?

Čisto teoreticky by som to mohol zneužiť. Viem, ako tú molekulu vyrobiť.

Ak sa budú tie antibiotiká predávať, nikdy z toho nebudete mať peniaze?

Nie, patent na molekulu mal Harvard, ktorý potom začal spoluprácu so súkromnou firmou, aby vývoj išiel rýchlejšie, aby tam dostali ďalších špecialistov.

Nemrzí vás to?

Všetko má svoju cenu a ja si veľmi uvedomujem, kde sa skončila moja práca. Do celého projektu bolo naliatych toľko peňazí a ja som veľmi šťastný, že som mohol byť toho súčasťou. To, že teraz neviem, ako zlúčenina skončí, musím prežiť.

Čo ste si z Harvardu odniesli?

Bolo ohromné pracovať s ľuďmi, ktorí sú najlepší na svete. Tam sa ľahko robí veda, lebo všetko, čo potrebujete, máte zabezpečené. A to na každej úrovni - od čistých toaliet cez volejbalové ihrisko až po objednávanie chemikálií. Nikto vám nepovie, že nemá čas alebo že je to drahé. Keď chcete robiť, tak robíte. Je to len na vás. No a odniesol som si ďalší článok v Nature.

Ste spoluautorom článku o platforme na výrobu nových antibiotík. Slovenská technická univerzita vám za to dala cenu. O čom to je?

Je to niečo ako kuchárska kniha s návodom, ako vyrobiť novodobé makrolidové antibiotiká.

Mohli ste na Harvarde zostať, nikto vás neposielal preč. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?

Harvard má aj druhú stránku. Človek tomu musí byť nenormálne oddaný a neviem, či sa to dlhodobo dá. A ja som sa chcel realizovať. Nielen robiť pre niekoho, ale skúsiť to sám. Teraz pracujem s kolegami na aminokyselinách a zakladám vývojársku firmu, ktorá raz bude vyvíjať liečivá.