MODERÁTORKA: Beáta Repíková
HOSTIA: Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie; Ján Kalužný, prorektor pre vzdelávanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave; Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity
Zareagoval náš poslucháč. Pýtajte sa. Dobrý deň.
poslucháč: "Dobrý deň prajem. Ja by som sa chcel prítomných spýtať, že dcéra chodí na Komenského jako za fyzioterapa a teraz je tam štúdiom jakože bakalár, chodí v treťom ročníku a nechcú to predĺžiť na magister. Máme s tým problémy v tom, že doteraz ich presviedčali, že na ten program do toho magistra prejdú a teraz ho vlastne zrušili. Tí, ktorí sú druháci, tí vlastne magistri budú, tí, čo sú tretiaci, tí vlastne budú len bakalári. Či má prerušiť štúdium alebo ja neviem, jak má pokračovať."
Takáto otázka rodičov asi je bežná. Nemáme tu teraz predstaviteľov z Univerzity Komenského, ale asi podobná situácia môže nastať aj na Trnavskej univerzite.
Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: "Nemá zmysel rozhodne uvažovať tým spôsobom, že prerušiť štúdium. Tá otázka nebola postavená celkom správne v tom slova zmysle, že im sľúbili predĺžiť štúdium. Štúdium bakalárske je 3-ročné a fakulta, to je jedno ktorá, môže alebo nemusí mať akreditované pokračujúce magisterské štúdium. Ale v každom prípade nech teda dcéra štúdium skončí a môže sa uchádzať o magisterské štúdium v danom študijnom odbore nielen na tej vysokej škole, na ktorej chodí teraz, ale treba si pohľadať takú fakultu, ktorá tento magisterský program má. Rozhodne v tomto odbore sú fakulty, ktoré magistersky pokračujúci študijný program majú."
Je tu možnosť aj prestupu z univerzity na univerzitu alebo v rámci univerzity?
Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: "Prestup je možný, ale načo prestupovať, keď môžem teda ukončiť štúdium tam, kde som ho začal?"
Pýtam sa len, ak by v prípade, ak hovoríte, že vždy tam nejaký program nájde, náhodou nebol.
Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: "Tak môže ísť na ktorúkoľvek inú univerzitu, lebo totiž v rámci magisterského štúdia ona ide znova cez prijímačky a to je jedno, či ide na svojej fakulte alebo na inej."
Páni, ja som už naznačila, že v súvislosti so študijnými programami sa hovorí najmä v súvislosti so súkromnými vysokými školami. Vláda chce prehodnotiť sieť súkromných škôl. Ináč toto nie je nová vec. Vieme, že o súkromných školách sa už hovorí, odkedy vznikali, že aké majú opodstatnenie, že ak teda vznikajú, prečo vlastne sú aj dotované tak, ako verejné vysoké školy. Takže tých otázok je viac, ale teraz skutočne sa pýtam, či majú súkromné vysoké školy iné študijné programy, či tam tá kvalita v súvislosti s profesorským zborom nie je dostatočná, pretože na to v týchto dňoch poukazuje dokonca aj premiér. Robert Fico hovoril o tomto v posledných dňoch. Aké sú tam rozdiely medzi verejnými univerzitami a súkromnými vysokými školami v predmetoch, v študijných programoch?
Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie: "Pri vzniku vysokej školy zase musí prejsť proces posúdenia, ktorý sa riadi kritériami, ktoré vydalo ministerstvo. A tie kritériá nerozlišujú v zásade, či je to štátna, verejná alebo súkromná vysoká škola. To vstupné posúdenie sa riadi tými istými kritériami. Na Slovensku je situácia taká, že vzniklo momentálne asi 8 súkromných vysokých škôl, ale tých žiadostí bolo omnoho viacej, snáď vyše 20. Čiže treba povedať, že akreditačná komisia, zjednodušene to poviem, na každú jednu, ku ktorej sa vyjadrila kladne, sú dve, ktoré sa vyjadrila neodporúčacím spôsobom práve preto, že vyhodnotila plnenie kritérií na ako nie dostatočné. Napríklad v Českej republike je v tejto súčasnosti 40 súkromných vysokých škôl. Sú rôzne názory na to, z jednej strany vznik vysokej školy, ktorá ponúka nejaký zaujímavý študijný program, je v zásade príspevkom ku konkurencii a konkurencia je predsa motorom kvality. Na druhej strane sú obavy a rozumiem tým obavám, aj akreditačná komisia vyslovila aj z tej druhej strany obavy. že či Slovensko má dostatočný intelektuálny potenciál na to, aby toľko vysokých škôl a túto obavu vyjadrovala už mimochodom pri verejných vysokých školách, ale aj teraz, že či máme teda taký potenciál na to, aby tento vývoj viedol ku kvalitným vysokým školám. Zase treba tiež povedať, že porovnávať vysokú školu, ktorá vznikla včera alebo pred rokom možno že nie je celkom fér s niekým, ktorý tu existuje 20 alebo 50 rokov."
Ak hovoríte o potenciály, chcem povedať, že v súvislosti s tým profesijným stavom a profesorským zborom, aká je situácia teda na Trnavskej univerzite a na Slovenskej technickej univerzite, pretože hovorí sa práve o tzv. lietajúcich profesoroch, že práve jedným z kritérií, aby bol kvalitný študijný program, musí tu byť istý garant a týchto ľudí je málo a potom že vlastne pokrývajú viacero tých programov na viacerých univerzitách. Možno že aj tam ste narážali s tým potenciálom ohľadne tých ľudských zdrojov.
Ján Kalužný, prorektor pre vzdelávanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: "Ak dovolíte, ja by som sa ešte k tej kvalite rád vyjadril. Ja predpokladám, že akreditačná komisia uplatňovala kritériá rovnako či pri akreditácii študijných programov verejných škôl alebo súkromných. A ku kvalite pravdepodobne sa bude môcť za určité obdobie vyjadriť spoločenská prax. Tieto súkromné školy sú nové, dá sa povedať a uvidíme, čo ich absolventi, či ich spoločenská prax prijme a to bude práve hodnotením ich kvality. Čo sa týka našej univerzity, naša univerzita vzhľadom na to, že má dlhodobú tradíciu, budúci rok budeme oslavovať 70. výročie založenia, takže má aj stabilizovaný pedagogický káder. U nás sa nemôže stať, že by sme si pomáhali pri akreditovaní študijných programov tými, čo ste spomínali, lietajúcimi profesormi. My máme garantov študijných profesorov našich stálych dlhodobých pracovníkov."
A výlučne pracujú len u vás.
Ján Kalužný, prorektor pre vzdelávanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: "To teraz na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, lebo podľa zákonníka práce žiaden pracovník nemá povinnosť ohlasovať svojmu zamestnávateľovi svoje ďalšie pracovné úväzky a záväzky."
Takže je otázne, či ten potenciál je taký, ako sme hovorili, dostatočný alebo nedostatočný. Ako je to na Trnavskej univerzite?
Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: "Znova sa vrátim ešte, ako vidíte, že sme to vlastne nasmerovali k tomu, že vlastne ten problém je nastavený zle. Nemožno hovoriť o súkromných na jednej strane a verejných na druhej strane z hľadiska kvality vysokých škôl, pretože celý ten mechanizmus funguje tak, že nerozlišuje tieto dve veci. Ony sú rozlíšiteľné z hľadiska modelu financovania, ale pokiaľ ide o zabezpečovanie študijných odborov a študijných programov, tak rozdiel medzi súkromnými a verejnými v zásade nie je. Tie súkromné majú ten problém, že vznikli neskôr a museli vzniknúť z tej bázy verejných vysokých škôl, ktoré kapacitne teda boli tu s istým počtom profesorov. Ja by som videl problém dokonca niekde úplne inde, ako sú súkromné vysoké školy. Keď si zoberiete, dneska sa študuje v každom okresnom a podokresnom meste, kde sú detašované pracoviská vysokých škôl. Toto by som vnímal teda ako problém pôsobenia rozličných pobočiek najmä verejných vysokých škôl v mestách okolo 5000 obyvateľov. Tým narastá obrovský objem absolventov vysokoškolského vzdelávania, kde je veľmi výrazne spochybniteľná kvalita. A to nie je problém, či súkromné alebo verejné, pretože týmto smerom idú verejné vysoké školy, samozrejme to súvisí s tým, akým spôsobom sú verejné vysoké školy financované."
Kto otvára tento problém, lebo verejne sa hovorí o tomto probléme, rozdeľuje sa to na súkromné a vysoké školy. Páni, vy ako tu teda sedíte, možno naznačujete aj, že problém je niekde inde a možno, že sa to odvíja práve od tých financií, že predsa len narastá počet škôl a ten balík peňazí je možno stabilný. Pán Návrat, predsa len, keď sa hovorí, kto prináša takéto podnety? Vy určite máte nejakú kritiku na študijné programy. Tak ak prichádzajú kritiky na možno súkromné školy, tak odkiaľ?
Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie: "Ja som neprišiel s tou kritikou a ten, kto s ňou prišiel, to je ten, ktorý by mal predložiť argumenty."
Ale vy nemáte žiadne kritiky? K vám sa nehlásia nejakým spôsobom kritiky na študijné programy? Vy ste nezávislý orgán, ale predsa len, u vás sa nezbiehajú nejaké názory, neevidujete to?
Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie: "V žiadnom prípade by som nevyčleňoval špeciálne, ak z času na čas iste prídu možno nejaké názory alebo podnety, ale to vôbec nie je špecifikum súkromných vysokých škôl."
V ďalšej časti otvoríme ďalšiu otázku, že či by mala byť teda viac kontrolovaná akreditačná komisia. Čo si o tom myslia teda prodekani, prorektori, pretože aj táto otázka sa teraz v posledných dňoch otvára. Minister školstva Ján Mikolaj chce väčšiu kontrolu nad akreditačnou komisiou.
Na telefónnej linke čaká poslucháč. Dobrý deň.
poslucháč: "Dobrý deň prajem. Mám k vám len maličký príhovor. Ja sa chcem opýtať, či náhodou tej demokracie príliš veľa neškodí. Kyslíka veľa škodí, z toho sa dá otráviť, tejto demokracie je takisto strašne veľa na týchto vysokých školách. Potom máme študentov, ktorí chcú byť magistri, ktorí chcú byť bakalári, ale urobili si sami plán a sami si tie diplomy asi dávajú. Pretože ak si zoberiete, Amerika, náš najväčší vzor, najvýkonnejšie a najkvalitnejšie sú vojenské školy, kde je disciplína od samotného začiatku od 10 rokov."
Takže vašu otázku máme, či nie je veľa demokracie. Porovnávate to s nejakým prísnym poriadkom na iných školách. Budeme reagovať.
poslucháč: "Neporovnávam to so žiadnym iným poriadkom. Ja som z tej starej gardy, ktorá sa musela učiť, ktorá prišla do školy a učila sa bez toho, že by mohla hovoriť do toho, či takýto učebný plán, či takýto profesor alebo takýto dekan. Toto nie sú záležitosti študentov."
Tak, ideme odpovedať. Dáme slovo Pavlovi Návratovi. Čo si o tom myslíte? Príliš veľa demokracie máme v školách napríklad pri tých študijných programoch, keď ich tvorí akademický senát, keď doňho vstupujú študenti?
Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie: "Univerzita je jeden z klenotov európskej civilizácie. Univerzita je niečo, čo tu funguje 900 rokov. Univerzita je založená na autonómii profesorov a študentov. To, že pred nejakými 40 - 30 rokmi tu bolo niečo zvrátené, by nás nemalo odvrátiť od toho globálnejšieho pohľadu, že to je istá hodnota, ktorá sa overila a preto si myslím, že študenti sú absolútne podstatní na univerzite. Bez študentov univerzita nemôže existovať. Miera ich začlenenia do procesu hľadania toho najlepšieho študijného programu samozrejme môže byť rôzna. Chcem iste podčiarknuť, že zodpovednosť nesú akademickí funkcionári a darmo by študenti si vedeli vymyslieť prekrásne predmety, v zásade niekto ich musí potom odprednášať a ten pán dekan musí takých profesorov nájsť."
Mám tomu rozumieť tak, že nie je veľa demokracie? Zásadná odpoveď pre poslucháča podľa vás?
Pavol Návrat, predseda akreditačnej komisie: "Nie, ja si myslím, že nie je veľa."
Branislav Pupala, prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity: "Môžem? Ja by som predsa len protirečil pánovi predsedovi, či veľa alebo málo. Ono ten ideál stredovekej univerzity, ktorý tu predostrel, je výborný, len musíme si uvedomiť, že tu boli elitné školy, kde vlastne ľudia, ktorí tam prišli, dokázali narábať s tým, čo mali. Situácia u nás ale už dneska je trošku odlišná, proste populácia, ktorá sa pohybuje na vysokých školách, je objemná a zrejme teda tie univerzity až tak elitné nie sú, keď som spomínal, že sú v každom okresnom meste. To znamená, že ja by som to označil skôr tak, že je zrejme nezastaviteľný proces liberalizácie vzdelávania. Toto odrazom sú aj študijné programy. Ale do istej miery by som uznal, na čo sa ten poslucháč pýtal, že predsa situácia elitnej univerzity je úplne iná, ako je situácia univerzity, kde máme priemerných, častokrát aj podpriemerných študentov."
Máme poslucháčku na linke, vitajte.
poslucháčka: "Dobrý deň. Ja som poslucháčka z Bánoviec a chcela by som sa opýtať, že keď naše vysoké školstvo zostalo bezplatné, či by nebolo na mieste uzákoniť, aby tí absolventi nejaký čas ostali tu u nás. Všetci nariekame, že nám utekajú mladí vysokoškolsky vzdelaní, či by to nebolo správne, keďže ich dotujeme pri tom štúdiu."
Tak ideme odpovedať, otázka, ktorá sa často vyskytuje.
Ján Kalužný, prorektor pre vzdelávanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: "Je fakt, že pomerne veľa absolventov po skončení vysokých škôl odchádza do cudziny. Nebudem teraz porovnávať, či ich je viac zo študijných odborov, ktoré sú na technických univerzitách alebo na klasických. Ja si myslím, že kedy takéto nejaké opatrenie sa prijalo, to by bolo vlastne narušenie slobody ľudských práv. Na jednej strane nás samozrejme že teší, že naši absolventi sa vedia uplatniť aj v zahraničí a si myslím, že je spôsobom aj záväzok pre tých absolventov, že časť z nich sa vráti. Otázka je, že koľko. A keď sa vrátia, tak oni prídu so skúsenosťami, ktoré získali. Odchádzajú do vyspelejších krajín, takže keď sa vrátia odtiaľ, tak si myslím, že potom tie skúsenosti, ktoré odtiaľ donesú, len pomôžu Slovensku pri jeho rozvoji."
O tom rozhodne, či sa tu študenti vrátia alebo či vôbec budú odchádzať alebo nebudú odchádzať práve ekonomická úroveň a to, ako sa bude hodnotiť u nás tá vedomostná úroveň, to vzdelávanie, ako som spomenula v úvode, že v Oriente sa kedysi teda na kráľovskom dvore vysoko hodnotili vedomosti a vlastne tieto danosti. Verme, že to tak aj u nás v budúcnosti bude. Môžme v tejto chvíli povedať, že mladí ľudia a pedagógovia nebudú odchádzať zo škôl a lekári a zdravotné sestry zasa do zahraničia pracovať, lebo ako som povedala, je to otázka peňazí, takže závisí od toho, ako sa bude tá ekonomická situácia vyvíjať.