Produkt, ktorý sa neinovuje, skôr či neskôr zaniká. Podobne zvyčajne nemajú dlhú životnosť ani firmy, ktoré sa nevenujú inováciám. Samo odhodlanie inovovať nestačí. Kľúčoví sú ľudia, ktorí rozdúchajú nový vietor a dokážu zvýšiť atraktivitu produktu či zefektívniť podnikový proces. Keďže šikovných inovátorov s dobrými nápadmi nie je nikdy dosť, siahajú niektoré podniky po externých zdrojoch. Intelektuálny potenciál sa snažia rozšíriť spoluprácou s univerzitnými pedagógmi a študentmi.
Keďže pojem inovácie zahŕňa na Slovensku stále prevažne zlepšovanie výrobkov, najčastejšie spolupracujú na vývoji technické univerzity a výrobné podniky. Nájdu sa aj výnimky. Napríklad bratislavskému Volkswagenu pri zavádzaní japonskej podnikateľskej metódy kaizen intenzívne pomáhali ľudia z IPA Slovakia - spoločného združenia nemeckej Frauenhoferovej spoločnosti a Žilinskej univerzity. Pri kaizene nejde iba o inováciu výrobkov, ale všetkých podnikových procesov.
Dôležitým motívom na zapájanie študentov a doktorandov do vývoja a riešenia firemných problémov je možnosť získať kvalitných ľudí, ktorých je najmä v technických profesiách nedostatok. Navyše, ak študent počas štúdia spolupracuje s firmou a oboznamuje sa s jej problémami, môže do nej nastúpiť ako hotový zamestnanec. Bez zdĺhavých a finančne náročných zaúčaní a školení.
Ideálna kombinácia. Vo Volkswagene si uvedomujú, aké výhody prináša výchova ľudí počas ich univerzitného štúdia. Najtesnejšie väzby má automobilka s bratislavskou Slovenskou technickou univerzitou (STU). Popritom rozvinula spoluprácu so Žilinskou univerzitou, Technickou univerzitou v Košiciach a Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Spustenie výroby konkurenčných spoločností PSA a Kia spôsobí, že počet kvalifikovaných pracovníkov v slovenskom automobilovom priemysle sa v najbližších rokoch zdvojnásobí na vyše stotisíc osôb. Dcéra nemeckej automobilky bude mať výhodu v tom, že vhodných kandidátov má podchytených.
Študenti technických odborov sú vo Volkswagene častými členmi zmiešaných riešiteľských tímov. Tie sa zväčša zaoberajú problémami, ktoré vznikajú pri uvádzaní výroby nových modelov alebo priamo v prevádzke. "Zadávanie tém univerzitám znamená pre nás aj časovú úsporu," vysvetľuje Monika Pavláková, ktorá v slovenskom Volkswagene zodpovedá za spoluprácu s univerzitami. Vlastní technici sú dosť vyťažení a ľudia z univerzít majú väčšie teoretické vedomosti. Na druhej strane im chýba viac skúseností z praxe. Preto sú podľa M. Pavlákovej zmiešané tímy pre inovácie ideálne riešenie. Ďalší spôsob, ako možno využiť kapacity univerzít, je riešenie podnikových problémov v rámci diplomových prác. V minulosti si študenti vyberali témy sami, teraz si môžu vybrať z ponuky Volkswagenu, ktorá vychádza z aktuálnych problémov podniku. "Je to lepšie riešenie, pretože študenti si zvyčajne vyberajú každý rok podobné témy. Teraz ich navrhujú naši ľudia priamo z výroby, na základe toho, čo ich najviac trápi," dodáva M. Pavláková.
Fakulta na mieru. Púchovský výrobca pneumatík Matador zobral spoluprácu so školstvom od základu. Spoločnosť pred desiatimi rokmi stála pri zrode Fakulty priemyselných technológií Trenčianskej univerzity so sídlom v Púchove. Matador inicioval jej vznik na ministerstve školstva a sám postavil budovy, ktoré teraz fakulte prenajíma. Fakulta sa stala zdrojom vzdelanej pracovnej sily aj pre ostatné podniky v regióne. Špecializuje sa na výskum štruktúry materiálov. Okrem skúmania vlastností gumy, čo je dôležité pre Matador, sa zaoberá sklom i textilom. Obracajú sa na ňu aj textilky, ktoré sa vo všeobecnej kríze európskeho trhu s odevmi začínajú orientovať na technický textil. Na objednávku žilinskej Sloveny sa tu napríklad vypracúva návrh poťahových látok pre automobilové sedačky.
Hlavným partnerom, ktorý má najväčší vplyv na náplň učebných osnov, ostáva Matador. "Svojich zamestnancov si tak prakticky vzdelávame sami," zdôrazňuje predseda dozornej rady podniku Štefan Rosina. Keď prejdú do firmy, plynulo pokračujú v celoživotnom vzdelávaní. "My nie sme montážna fabrika zahraničnej firmy, ale centrála, kde sa navrhujú a vyvíjajú nové výrobky," dodáva. To znamená, že veľkú časť bohatstva firmy tvorí vlastné know-how.
Pri zakladaní spoločného slovensko-ruského podniku Matador-Omskšina tvorilo know-how tridsaťpäť percent základného imania, ktoré do firmy vložil Matador. "Neviete si predstaviť, aké ťažké bolo presvedčiť Rusov, že znalosti môžu byť vložené do základného imania," spomína Š. Rosina. Napokon ich presvedčili referencie ruských výskumníkov, s ktorými Matador v minulosti spolupracoval. Podiel na tomto know-how majú pracovníci púchovskej fakulty. V spolupráci s Matadorom vyvinuli unikátnu patentovanú technológiu, ktorá umožňuje spracovať silikátové odpady na ďalšie použitie vo výrobe. Stratégiu spolupráce s univerzitami aplikuje Matador aj v krajinách, kde založil dcérske spoločnosti. Najnovšie rozbieha takýto projekt v Etiópii.
Študenti ako kapitál. Intelektuálne kapacity univerzít nepomáhajú iba pri inováciách či vývoji produktov. Môžu byť užitočné aj pri lákaní investorov. Napríklad nemeckého výrobcu dopravných zariadení Scheidt & Bachmann nezlákali na Slovensko daňové úľavy, ale mozgový potenciál Žilinskej univerzity. V podstate všetci zamestnanci žilinskej firmy sú jej absolventi, škola navyše dostáva od podniku výskumnícke zákazky (TREND 44/2003). Scheidt & Bachmann si vždy zakladal na kvalitnom vzdelávaní. Keď sa po nástupe mikroprocesorov zmenil spôsob výroby dopravných zariadení, firma neprepúšťala starých zamestnancov a nenajímala nových. Namiesto toho zaplatila rekvalifikáciu. Kým väčšina nemeckých firiem v deväťdesiatych rokoch znižovala počty učňov, Scheidt & Bachmann učňovské stredisko rozšíril.
Slovenská dcéra je čisto vývojárska firma. Vyvíja softvér pre výrobky materskej spoločnosti, napríklad parkovacie automaty, systémy čerpacích staníc, železničnú zabezpečovaciu techniku či automaty na cestovné lístky. Žilina bola pre matku jednoznačnou voľbou. Žilinská univerzita je jediná vysoká škola v Európe, ktorá sa prioritne zameriava na dopravu. Jej pedagógovia a študenti spolupracujú s firmou na projektoch, kde treba riešiť zložitejšie matematické či fyzikálne problémy.
Netradičná spolupráca. Dopravné zariadenia živia aj ďalšiu žilinskú firmu EMtest. Čisto slovenská spoločnosť je ukážková inovatívna firma, ktorá namiesto boja s existujúcou konkurenciou našla nový trhový segment. Ako prvá na Slovensku začala vyvíjať a vyrábať inteligentné zariadenia pre mestskú a medzimestskú dopravu. Väčšine slovenských podnikov mestskej hromadnej dopravy a autobusovej dopravy dodala elektronické informačné tabule, čítačky magnetických kariet či pokladnice na predaj cestovných lístkov, ktoré používajú vodiči autobusov.
EMtest zvolil nie celkom tradičnú formu spolupráce s univerzitami. Keďže podstatnú časť cestujúcich vo verejnej doprave tvoria študenti, firma pre nich vyvinula špeciálny produkt - univerzálnu študentskú kartu. Tá funguje ako električenka, študentský preukaz, preukaz do univerzitnej knižnice a do jedálne. Univerzity sa na vývoji tohto produktu zúčastňovali zo začiatku len ako zákazníci. Najnovšie sa bratislavská STU a Univerzita P. J. Šafárika zapájajú aj do technického vývoja. "Študenti nemajú v tejto oblasti väčšie vedomosti ako naši vývojári. Prinášajú však do vývoja pohľad budúcich používateľov," vyhlasuje riaditeľ bratislavskej dcéry EMtestu Branislav Jurčišin.
Špičkové laboratórium. Na riešenie praktických problémov sa v spolupráci s univerzitami zameriava výrobca polovodičov ON Semiconductor Slovakia. Firma vytvorila s STU spoločné výskumné pracovisko ONMiST, v ktorom pôsobí skupina inžinierov z polovodičovej spoločnosti a univerzitní pedagógovia so študentmi. "Naši absolventi nie sú len technici, ale aj fyzici," vysvetľuje prínos študentov pre firmu vedúci Katedry mikroelektroniky na Fakulte elektroniky a informatiky STU Daniel Donoval. "Rozumejú teda problému až do hĺbky prebiehajúcich fyzikálnych procesov." ONMiST pre potreby celej korporácie rieši dlhodobé výskumné úlohy. Snaží sa napríklad vyvinúť integrované obvody, ktoré by boli menšie, výkonnejšie alebo by mali lepšiu spotrebu energie.
On Semiconductor vznikol pred šiestimi rokmi odštiepením od spoločnosti Motorola. Ešte ako Motorola koncom deväťdesiatych rokov kúpil závod piešťanskej Tesly. Prirodzene nadviazal na predchádzajúcu spoluprácu Piešťan s STU. Univerzita sa ešte v časoch socializmu vo svojom vedeckovýskumnom centre podieľala na vývoji pre Teslu Piešťany. Používala pritom drahé zariadenia, ktoré by si z vlastného rozpočtu nemohla dovoliť. Kúpili sa zo štátnej dotácie pre piešťanský závod, ktorý bol ich oficiálnym vlastníkom. Dnes je to ON Semiconductor, kto vybavil pracovisko ONMiST špičkovými prístrojmi.
Marián Benka
PUBLIKOVANÉ 16. marec 2006