STU ponúka najlepším miestenku v inkubátore aj prístup k fondom rizikového kapitálu
Pred dvoma rokmi sa na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave zrodil nápad. Do októbra tohto roka sa univerzitný technologický inkubátor zameraný na transfer inovačných technológií a know-how z univerzity do biznisu rozbehne naostro. Vlani naň škola získala z Phare grant 1,45 milióna eur (55,18 mil. Sk), teda dve tretiny celého rozpočtu.
Ponúkne priestory a služby študentom, absolventom, doktorandom, ale aj výskumníkom a pedagógom, ktorí majú dobré nápady, no chýbajú im peniaze. V inkubátore by z ich myšlienok mali vzniknúť firmy zamerané na nanotechnológie, biotechnológie, energie, životné prostredie, vývoj softvéru či environmentálne technológie. "No chceme predovšetkým aktívne prispievať ku vzniku firiem, nielen čakať, či nejaké už vzniknuté prídu za nami," vysvetľuje zámer STU autor celej myšlienky, prorektor univerzity pre vedu Robert Redhammer.
Samostatný
O peniaze z grantovej schémy INTEG Phare podporujúcej slovensko-rakúske cezhraničné partnerstvo sa uchádzalo osem projektov z bratislavského a trnavského regiónu. Uspeli dva. Inkubátor STU a ďalší, ktorý do novembra vyrastie pod záštitou mesta v Sládkovičove. "Nevznikne na akademickej pôde, no dobré nápady sa môžu rodiť aj mimo nej," myslí si riaditeľ odboru programov Phare v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania Marek Vanko. V oboch sa cieľovo usídli od pätnásť do tridsať firiem.
STU si do projektu prizvala aj firmy zo súkromnej sféry. Okrem poradcov z Euro Fund Consulting aj Benson Oak Capital Partners s jeho fondom rizikového kapitálu a ďalší potenciálny zdroj rizikového kapitálu združený pod Pro Partners Holding. Fondy budú investovať a spolu s poradcami dohliadať, aby firmy v inkubátore prosperovali. "My nie sme investori, netrúfneme si na to. No vieme sa starať o vedecké a inovačné know-how," definuje úlohu STU R. Redhammer.
Fond Phare poskytne financie na vybudovanie a rozbeh inkubátora, na prevádzku si bude musieť zarobiť sám. "Filozofia Phare nie je vybudovať niečo, čo je neskôr odkázané na podporu štátu. Víťazné dva projekty presvedčili okrem iného práve udržateľnosťou a samofinancovaním," vysvetľuje M. Vanko.
Inkubátor len súčasť
Už vlani založila vedecko-technologický park aj s inkubátorom Žilinská univerzita (TREND 14/2004). Ten bratislavský bude teda druhý priamo napojený na univerzitné prostredie. A práve v tom sa odlišuje od iných, ktoré za ostatných pár rokov na Slovensku vznikli. "Pointa inkubátora nie je lacnejší nájom. Myšlienka je prepojiť biznis s výhodnými podmienkami, ktoré na výskum a inovácie ponúka univerzita," hovorí Andrej Vršanský z Euro Fund Consulting.
To, čo podľa R. Redhammera inkubátor STU od ostatných odlišuje, je jeho štartovací podporný program určený pre malé technologické firmy. Vhodným projektom a ich nositeľom sa totiž bude venovať starostlivosť ešte pred tým, než sa v inkubátore usadia. "Z istého pohľadu je sám inkubátor len jednou zo súčastí tohto programu," hovorí prorektor STU.
Do jesene škola zrekonštruuje priestory, s partnermi zorganizuje pre záujemcov informačné semináre a odborné školenia. Potenciálnym podnikateľom - inovátorom pomôže s prípravou ich podnikateľských zámerov i s detailným rozpracovaním biznis plánov.
Na konci dostane aspoň pätnásť najnádejnejších nápadov trojročnú vstupenku do inkubátora. Tá zahŕňa asistenciu pri založení firmy, výhodné ceny prenájmov, prístupné poradenské služby, akademické zázemie i možnosť osloviť rizikový kapitál. Ten podľa A. Vršanského podporí firmy tým, že v nich kúpi akcie. Koľko - to bude závisieť od individuálnej dohody. "Majiteľovi nápadu by však malo zostať aspoň dvadsať percent akcií," spresňuje.
Nefinančné benefity
S udržateľnosťou hospodárenia je však R. Redhammer trochu opatrný. V podnikateľskom pláne najprv STU rátala s tým, že jej inkubátor s jednorazovými nákladmi 2,2 milióna eur vyprodukuje prvý rok stratu pol milióna korún. Príjmy získa z prenájmu priestorov a poskytovania odborného poradenstva. Ak nebude mať potrebné know-how, pomoc prisľúbila Technická univerzita vo Viedni. Za poplatok bude inkubátor sprístupňovať laboratóriá, expertov a technológie STU. Časť nákladov, najmä na vzdelávanie a školenia klientov inkubátora, by mal zafinancovať Európsky sociálny fond.
Stratu chcela STU pôvodne pokryť z úveru. Medzitým sa však zmenila legislatíva a verejná vysoká škola si v súčasnosti komerčný úver brať nemôže. "Budeme musieť minimalizovať náklady. Ak bude treba, do inkubátora pustíme aj staršie firmy," predpokladá R. Redhammer. Tým sa zvyčajne účtuje viac. Ak bude inkubátor v mínuse, stratu bude musieť znášať STU. Naopak, so ziskmi sa neráta, ide o neziskový projekt. Škola však môže profitovať nefinančne, hlavne v podobe stabilizácie pedagógov a udržaní mladých šikovných ľudí na Slovensku.
Kritériá budú prísne
"Keď sme na škole začali rozdávať informačné materiály, len sa tak po nich zaprášilo," opisuje R. Redhammer. Od polovice marca bude STU o ňom informovať na šiestich seminároch v Bratislave a Trnave, informácie aj s on-line dotazníkom sú i v internete. Najväčší záujem možno očakávať z technických škôl, R. Redhammer však záber rozširuje - možnosti sa otvárajú študentom či absolventom hlavne z partnerských Ekonomickej univerzity a Univerzity Komenského.
Zahanbiť sa však podľa R. Redhammera nedajú ani univerzitní pedagógovia z STU. Odhaduje, že keď získajú prístup k rizikovému kapitálu, vytiahnú zo šuflíkov výsledky výskumných projektov, ktoré nerealizovali pre nedostatok financií. Menoslov klientov inkubátora vzíde z dvojstupňového posudzovania. Jedna komisia zváži predložené projekty z odbornej a technickej stránky. Hodnotiť budú predovšetkým odborníci z STU a pridružených škôl, komisia bude žiadať o posudky aj firmy z praxe. Druhá komisia sa zameria na ekonomickú životaschopnosť projektov. A tu si dá STU poradiť práve od svojich partnerských firiem.
"Budeme mať veľmi selektívne kritériá," avizuje Robert Cohen z Benson Oak. Zatiaľ to nevie rozmeniť na drobné, skupina podľa neho zainvestuje do "presvedčivých, životaschopných a manažérsky nádejných podnikateľov". Benson Oak by najradšej videl start-up firmy v oblasti IT a biotechnológií, je pripravený do každej z nich zainvestovať od stotisíc dolárov. Zatiaľ na Slovensku Benson Oak do podobného projektu nevstúpil, ponuku STU však prijal. Prečo? Lebo na univerzite sú šikovní mladí ľudia, je to centrum výborných nápadov.
Benson Oak bude sedieť vo výberových komisiách, jeho hlavná úloha však príde až v druhej fáze života firiem. "S ťažiskovou aktivitou prídeme v momente, keď už firma bude fungovať a bude sa potrebovať dostať ďalej, do sveta," opisuje R. Cohen. Fakt, že Slovensko je malý trh, bude podľa neho nútiť klientov inkubátora hneď od začiatku myslieť na to, aby sa uplatnili na medzinárodnom trhu: "Máme vo svojom portfóliu rôzne firmy ako ich potenciálnych obchodných partnerov, budeme im vedieť pomôcť aj v tomto." Benson Oak očakáva, že návratnosť investície do start-up firiem v inkubátore bude od troch do piatich rokov.
Zuzana Horníková