Ad: Mary Canning: Slovensku chýba inovačná iskra (TREND 5/2004)
Smerovanie k znalostnej ekonomike môžem potvrdiť aj z vlastných poznatkov a skúseností. Žiaľ, väčšinou zo zahraničia. V súčasnosti sa napríklad prediskutúva vízia Európy do roku 2020 a dáva sa jej prívlastok znalostná. Kľúčovú úlohu má zohrať výskum na univerzitách. Podčiarkuje to aj veľké stretnutie pripravované Európskou komisiou v apríli na tému Úloha univerzitného výskumu v znalostnej Európe 2020. Rovnako prieskum Európskej asociácie univerzít zameraný na otázky financovania výskumu na univerzitách, do ktorého prizvali aj Slovenskú technickú univerzitu (STU) v Bratislave.
Inováciám predchádza výskum
Myslím, že nikto nepochybuje o potrebe inovácií pre ekonomiku. Umožňujú udržať priemyselnú produkciu či služby na úrovni najnovších poznatkov, prinášajú konkurenčnú výhodu. Z podnikateľského hľadiska je inovácia otázkou prežitia. Inováciu však musí realizovať niekto, kto je schopný výrobky či procesy zlepšovať uplatňovaním nových myšlienok, poznatkov a skúseností. Predpokladom úspešnosti ekonomiky sú teda vzdelaní ľudia, schopní tvorivo pracovať, disponujúci najnovšími poznatkami a skúsenosťami. Druhým momentom, už nie takým zrejmým na prvý pohľad, je: kde alebo ako možno prísť k potrebným poznatkom, skúsenostiam, novým myšlienkam. Aj na túto otázku je odpoved' známa: inováciám predchádza výskum. Inovácie predstavujú aplikáciu nových poznatkov a skúseností v konkrétnom procese, na konkrétnom výrobku či službe. Teda dobre rozvinutý zmysluplný výskum je nevyhnutnou podmienkou - "podhubím" - inovačnej schopnosti krajiny. Tu niekde možno hľadať odpoved' na otázku z nadpisu. V záujme dlhodobej (nielen) ekonomickej prosperity krajiny je potrebné hľadať rozumný spôsob podpory výskumu ako "inovačného podhubia". Vyspelé krajiny to uskutočňujú najmä tým, že z verejných zdrojov financujú výskum predovšetkým na univerzitách. Dôvodov je viac, uvediem niektoré.
Prečo univerzitný výskum
Do výskumu sú zapojení študenti. Tí sa ako budúca generácia "manažérov spoločnosti" v procese výskumu učia získavať nové poznatky a hľadať nové riešenia - v princípe také, aké ešte nie sú známe nikde vo svete. Študent, ktorý takýto proces "zažije na vlastnej koži", dokáže v živote reagovať na zložité úlohy oveľa lepšie, vyspelejšie. A túto schopnosť získa na celý život. Okrem samého "vyskúmaného" výsledku je výsledným produktom aj vyššia kvalita vzdelania - ľudských zdrojov. Preto investície do podpory výskumu na univerzitách sú podstatne lepším zhodnotením verejných prostriedkov než do výskumu v uzavretej, i ked' špecializovanej inštitúcii. Návratnosť vložených prostriedkov je značná, dlhodobá, aj ked' ťažko priamo finančne vyčísliteľná. Ďalším dôvodom je veková skladba. Najväčší invenčný potenciál majú ľudia do 30 rokov. Preto doktorandské a postdoktorandské obdobie je z tohto pohľadu najproduktívnejším obdobím. Doktorandi už spravidla majú nazbieraný dostatok teoretických i technických poznatkov a majú najlepší potenciál byt' úspešní vo výskume a v inováciách. Preto vysoké percento mladých ľudí - študentov zapojených do výskumu v kolektívoch vedených skúsenými učiteľmi je zárukou vyššej efektívnosti. Do tretice: personálny prenos poznatkov, skúseností a inovačného potenciálu. Absolventi doktorandského štúdia, najmä v technických oblastiach, majú veľký potenciál zužitkovať získané poznatky v praxi. Vo svete sa tak deje často tým, že si zakladajú vlastné firmy, ktoré úspešne využívajú získané poznatky a skúsenosti z výskumu počas štúdia či pôsobenia na univerzite. Ide teda o transfer poznatkov zabezpečený fyzicky osobou - absolventom. V blízkosti najmä technických univerzít vo svete vznikajú celé komplexy rôznych technologických inovačných centier, ktoré sú významným stimulom na rozvoj regiónov a zvyšovania pridanej hodnoty výroby a služieb. Preto ich veľmi podporujú vlády i samosprávy. Ide o veľmi zaujímavý fenomén, ktorý by si zaslúžil podstatne viac pozornosti. Na Slovensku existuje v akejsi obmedzenej, driemajúcej podobe.
V čom je problém
Problém Slovenska je najmä v tom, že výskum nieje spájaný s inovačným potenciálom. Často je skôr spájaný s neaktuálnymi či dokonca absurdnými témami, čo sťažuje identifikáciu jeho poslania pre spoločnosť. Strácajú sa zo zreteľa skutočnosti, že napríklad zrýchlenie počítačov, mobilné telefóny,
zníženie spotreby pohonných hmôt nových automobilov či zvýšenie ich spoľahlivosti sa dosiahli sériami inovácií práve vd'aka výsledkom intenzívneho výskumu.
Ďalším slovenským problémom je nekoncepčnosť financovania výskumu z verejných zdrojov podčiarknutá neschopnosťou príslušných úradov administrovať a financovať to málo pozitívneho, čo sa v tejto oblasti začalo. Myslím predovšetkým štátne programy výskumu a vývoja, ktorých rozbeh meškal takmer dva roky a sám štát ich nedokáže financovať v plánovanej výške, či Agentúru pre podporu vedy a techniky, ktorá nevedela prefinancovať výskumné projekty v ich druhom roku pre krátenie financií v štátnom rozpočte, aj ked' sa na to štát v podstate zaviazal. K tomu sa pridáva vo vede neakceptovateľný prístup regionálnosti miesto podpory excelentnosti, pretrvávajúci silný rezortizmus, snaha uspokojiť všetkých aspoň trochu namiesto selekcie perspektívnych smerov a podobne.
Skľučujúce porovnanie
Univerzitný výskum trpí ešte viac. Nedokáže sa vymaniť z polohy rezortného výskumu veľkého objemu s malým financovaním. Financovanie univerzitného výskumu je na úrovni žalostných 10 percent rozpočtu vysokých škôl. V systéme financovania vysokého školstva dominuje počet študentov vysokej školy. Pravidlá financovania vyšších odborných škôl, univerzít či výskumných univerzít sú vlastne rovnaké. Kto robí výskum, robí z hľadiska financovania nadprácu. Ak vyjadríme medzinárodnú akceptáciu vo výskume finančným objemom grantov získaných univerzitami v zahraničí, takmer dve tretiny prostriedkov všetkých vysokých škôl vlani získali dve bratislavské univerzity (Univerzita Komenského a STU). Ostatných 22 slovenských vysokých škôl zvyšok. Celkový objem je však nízky.
Na porovnanie, všimnime si rozpočty "národných" technických univerzít susedov SR. Varšavská technika má v porovnaní s STU približne dvakrát viac študentov a štvornásobný rozpočet. Pražské České vysoké učenie technické je na tom ešte o 30 percent lepšie. Z tohto porovnania len STU chýba pri súčasnom počte študentov miliarda korún ročne. Pripúšťam, že ide o veľmi hrubý odhad, aleje indikátorom veľmi výraznej odchýlky v neprospech Slovenska. Pritom neporovnávam slovenské pomery so západnou Európou. A to nie sú len čísla. Je to nepríjemný, skľučujúci pocit takmer beznádeje pri návštevách našich kolegov u susedov.
Iskierka môže vyhasnúť
Slovenským výskumným univerzitám akútne hrozí strata medzinárodnej konkurencieschopnosti vo výskume. Je to najmä desiatky rokov zanedbávaným financovaním v infraštruktúre, v prístrojovej vybavenosti, ako aj silnejúcej erózii ľudského potenciálu. Je zrejmé, že štát nemôže finančne utiahnuť podporu infraštruktúry výskumu na dostatočnej úrovni na všetkých slovenských vysokých školách. Štát však môže a vlastne aj musí financovať výskum v dostatočnej - konkurenčne porovnateľnej - výške aspoň na niektorých (výskumných) univerzitách. Ak nenastane obrat vo veľmi krátkom čase, tlejúca iskierka môže úplne vyhasnúť.
Som hlboko presvedčený, že rozumná politika štátu v tomto smere môže rozdúchať inovačnú iskru. Čím skôr to urobí, tým viac ľudského potenciálu uchráni pred zhubnou eróziou času a tým viac priestoru vytvorí pre inovačné potreby konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky.
Autor je prorektor STU pre vedu a výskum.